LADA a UKPDS štúdia – výsledky post-hoc analýzy 30-ročného sledovania

Odborná redakcia m-edu s. r. o.

Latentný autoimunitný diabetes mellitus dospelých (angl. Latent Autoimmune Diabetes in Adults – LADA) patrí stále medzi málo pochopené a treba dodať, že aj často prehliadané typy diabetu. Preto sú každé nové poznatky prijímané s veľkým záujmom. Uvedené skutočnosti súvisia aj s poznaním, že diabetes v dospelosti predstavuje veľmi heterogénnu skupinu ochorení. Experti z The Immunology of Diabetes Society v roku 2005 stanovili 3 hlavné kritériá pre LADA diabetes:

vek klinickej manifestácie >30 rokov,
prítomnosť aspoň jednej protilátky špecifickej pre diabetes,
nutnosť pristúpiť k liečbe inzulínom minimíálne po 6 mesiacoch od diagnostikovania ochorenia.

Uvedená definícia je veľmi široká, lebo nešpecifikuje typ a titer autoprotilátky a tiež rozhodnutie o začatí liečby inzulínom môže byť ovplyvnené subjektívnym hodnotením (Pozzilli & Pieralice, 2018). Rôzne štúdie ukazujú, že 4 – 14 % dospelých s diagnózou diabetes mellitus 2. typu by mohli mať v skutočnosti LADA diabetes (Buzzetti et al., 2017). Výsledky publikovanej post-hoc analýzy z UKPDS (angl. UK Prospective Diabetes Study) štúdie ukazujú, že včasné rozlíšenie LADA diabetu od „klasického“ diabetu 2. typu môže mať svoj význam a zlepšiť tak prognózu vývoja ochorenia u pacientov s LADA diabetom. Do štúdie boli zaradené osoby vo veku 25 – 65 rokov s novodiagnostikovaným diabetom 2. typu. V čase diagnostikovania ochorenia boli pacienti s LADA diabetom v porovnaní s pacientami s diabetom 2. typu mladší, belosi, s nižšími hodnotami BMI, celkového cholesterolu, triglyceridov, systolického tlaku krvi a vyššími hodnotami HDL-cholesterolu a glykozylovaného hemoglobínu HbA_1c. Študované boli autoprotilátky proti bunkám Langerhansových ostrovčekov (angl. anti-islet cell antibodies – ICA), izoformám tyrozínfosfatázy (IA-2) a glutamátdekarboxyláze (GAD). Osoby, u ktorých bola laboratórne potvrdená aspoň jedna z uvedených autoprotilátok, boli zaradené do skupiny s LADA diabetom. V prípade, že nebola potvrdená ani jedna z uvedených troch autoprotilátok, boli osoby klasifikované do skupiny s diabetom 2. typu. Výsledky sú založené na 30-ročnom sledovaní pacientov (angl. follow-up data) pôvodne zaradených do UKPDS štúdie (medián 17,8 roka) bez výskytu mikrovaskulárnych komplikácií spojených s diabetom v čase zaradenia do štúdie. Post-hoc analýza 30-ročného sledovania sa zamerala na výskyt mikrovaskulárnych komplikácií u pacientov – štádia nefropatie a retinopatie (Maddaloni et al., 2020). Detailnejší popis štúdie je dostupný v literatúre (UK Prospective Diabetes Study Group, 1991). U pacientov s diagnostikovaným ochorením diabetes 2. typu rástol výskyt sledovaných mikrovaskulárnych komplikácií diabetu úmerne s dĺžkou trvania ochorenia, čo je v súlade s dnešnými poznatkami o danom ochorení. V prípade pacientov s LADA diabetom je situácia komplikovanejšia. Prvých 9 rokov od diagnostikovania LADA ochorenia je výskyt sledovaných mikrovaskulárnych komplikácií nižší ako u porovnávanej skupiny pacientov s diabetom 2. typu (znížené adjustované riziko o 55 %). Po tomto období sa situácia mení, výskyt sledovaných mikrovaskulárnych komplikácií spojených s diabetom je vyšší u pacientov s LADA diabetom ako v prípade pacientov s diabetom 2. typu (zvýšené adjustované riziko o 33 %). Jedným z možných vysvetlení je vyšší výskyt priemerných hodnôt glykozylovaného hemoglobínu HbA_1c v skupine pacientov s LADA diabetom už v spomenutom období prvých 9 rokov od diagnostikovania ochorenia (Maddaloni et al., 2020). Čo nám ukázala uvedená analýza? Napriek tomu, že dodnes nie sú postupy liečby LADA diabetu založené na vysoko kvalitných dôkazoch, pozornosť by sa mala sústrediť na skoré začatie liečby inzulínom. Z pohľadu klinickej praxe bola väčšina pacientov s LADA diabetom v rámci UKPDS štúdie liečená inzulínom až v pokročilých štádiách ochorenia s dlhým predchádzajúcim obdobím nedostatočnej kontroly glykémie. Poznatky o diabete 1. typu (napr. aj zo známej DCCT štúdie) ukazujú, že včasná a intenzívna liečba inzulínom môže prispievať k zachovaniu zvyškovej produkcie vlastného inzulínu u pacientov s diabetom 1. typu. Taktiež čím je zachovaná vyššia produkcia vlastného inzulínu v tejto skupine pacientov, tým je nižšie riziko vzniku mikrovaskulárnych komplikácií spojených s diabetom. Druhou otvorenou otázkou je, či testovať aspoň vybranú skupinu dospelých pacientov s diabetom na prítomnosť autoprotilátok, a tak zlepšiť klasifikáciu ochorenia. Výsledkom by mohla byť cielenejšia liečba vedúca k lepšej prognóze ochorenia u pacientov s LADA diabetom (Mauricio, 2020). Literatúra:

Buzzetti, R. et al. (2017): Nat. Rev. Endocrinol., 13, 674-686
Maddaloni, E. et al. (2020): Lancet Diabetes Endocrinol., 8, 206–215
Mauricio, D. (2020): Lancet Diabetes Endocrinol., 8, 177-179
Pozzilli, P., Pieralice, S. (2018): Endocrinol. Metab., 33, 147-159
UK Prospective Diabetes Study Group (1991): Diabetologia, 34, 877-890

Stiahnuť PDF

LADA a UKPDS štúdia – výsledky post-hoc analýzy 30-ročného sledovania

LADA a UKPDS štúdia – výsledky post-hoc analýzy 30-ročného sledovania

Sídlo

Telefón

E-mail

LADA a UKPDS štúdia – výsledky post-hoc analýzy 30-ročného sledovania

LADA a UKPDS štúdia – výsledky post-hoc analýzy 30-ročného sledovania

Sídlo

Telefón

E-mail

Súbory cookie

Nastavenie súkromia

Pomocou posuvníka môžete povoliť alebo zakázať rôzne typy cookies:

Táto stránka bude

Táto stránka nebude