Čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k diabetológii? Kto alebo čo vás k tejto špecializácii nasmeroval/o a bol/o pre vás najväčším akcelerátorom? Vždy som bola viac orientovaná prírodovedným ako humanitným smerom, bavila ma biológia, chémia, vynikala som vo fyzike, moja profesorka fyziky na gymnáziu mi dokonca odporúčala pokračovať v štúdiu na matfyz. Mňa však vedecká kariéra nikdy nelákala, chcela som pracovať s ľuďmi a videla som sa skôr ako učiteľka alebo lekárka. A keďže moja mama, ktorá celý život učila na strednej odbornej škole, povedala učiteľstvu rozhodné nie, išla som na medicínu. Po skončení vysokej školy ma lákala interna, kráľovná medicíny a pri rozhodovaní o ďalšej špecializácii zohral úlohu môj odveký záujem o zdravý životný štýl, racionálnu životosprávu a stravovanie, čo ma nasmerovalo k diabetológii.   Čo považujete za najdôležitejšie v liečbe pacientov s diabetom? Najdôležitejšia je podľa mňa dôvera medzi pacientom a lekárom. Platí to v každom medicínskom odbore, ale v diabetológii obzvlášť. Diabetológ musí pacienta získať na svoju stranu, aby pochopil a dodržiaval odporúčané zásady diéty, pohybu, pretože bez zmeny životosprávy sa úspech liečby nedostaví. Dnes máme k dispozícii viacero moderných a účinných liekov, aj inzulínov, pomocou ktorých viem pacientovi doslova ušiť liečbu na mieru podľa jeho individuálnych cieľov, v závislosti od jeho veku, trvania diabetu, prítomných komplikácií, komorbidít i doterajšieho životného štýlu… Musím preto poznať pacienta, jeho silné aj slabé stránky, motivovať ho k zmene, povzbudiť a hlavne trpezlivo vysvetľovať. Cukrovka totiž nebolí, pacient nemá žiadne ťažkosti a častokrát nevie, prečo sa má trápiť diétou a pohybom, keď mu nič nie je.   Aké nové informácie z diabetológie publikované v poslednej dobe vás najviac zaujali? Pre klinickú prax sú zaujímavé výsledky neintervenčnej prospektívnej observačnej multicentrickej štúdie Toujeo-1 z Nemecka a Švajčiarska. Štúdia hodnotila účinnosť a bezpečnosť bazálneho inzulínového analógu glargín 300 U/ml u pacientov s diabetom 2. typu s nedostatočnou kontrolou glykémie liečených len samotnými perorálnymi antidiabetikami (vstupný HbA_1c bol 7,5 – 10,0 %). Štúdia trvala 12 mesiacov. Lekárom bolo umožnené individuálne stanoviť ciele kontroly glykémie u pacientov. Po 12 mesiacoch 49,9 % pacientov dosiahlo svoje individuálne stanovené ciele pre glykozylovaný hemoglobín HbA_1c a 61,1 % individuálne ciele pre HbA_1c alebo glykémie nalačno ≤ 6 mmol/l. Na konci štúdie došlo k priemernému zníženiu HbA_1c o – 1,22 % a glykémie nalačno o – 2,9 mmol/l oproti východiskovým hodnotám. Čas do dosiahnutia cieľovej hodnoty HbA_1c bol 341 dní (medián). Za pozornosť stojí vysoká miera pravdepodobnosti udržania cieľovej hodnoty HbA_1c po jej dosiahnutí nasledujúcich 6 mesiacov až 81 %. Autori hodnotia výskyt hypoglykémií ako nízky. Nezaznamenali žiadnu závažnú hypoglykémiu kedykoľvek počas dňa alebo závažnú nočnú hypoglykémiu. U pacientov nedošlo k zmenám hmotnosti počas sledovaného obdobia 12 mesiacov. Autori štúdie hodnotia pridanie inzulínového analógu glargín 300 U/ml ako prínosné pre pacientov s diabetom 2. typu liečených s PAD nedosahujúcich ciele kontroly glykémie, nakoľko umožňuje okolo 60 % pacientov dosiahnuť po 12 mesiacoch liečby individuálne ciele kontroly glykémie, a to bez nárastu hmotnosti a nárastu závažných hypoglykémií kedykoľvek počas dňa alebo v noci.   V súvislosti s ochorením COVID-19 sa hovorí o tzv. postcovidovom syndróme. Zaznamenali ste tieto príznaky aj u vašich pacientov, ktorí prekonali ochorenie COVID-19? Áno, samozrejme, postcovidový syndróm sa nevyhýba ani diabetikom. Môže postihnúť ktorýkoľvek orgán, príznaky preto bývajú rôznorodé. Jednak sa objavujú nové, ktoré pacient pred covidom nemal, alebo to môžu byť ťažkosti, ktoré mal pacient už predtým, ale po prekonaní ochorenia COVID-19 sa ešte zvýraznili. Najčastejšia je únava, niekedy až extrémna. Stretávam sa v ambulancii s prípadmi, keď pretrvávajú problémy s dýchaním, kašeľ, celková slabosť a znížená fyzická výkonnosť, poruchy trávenia, strata chuti, čuchu, nauzea, hnačky alebo zápchy, dlhotrvajúce bolesti žalúdka, alebo rôzne neurologické symptómy, bolesti kĺbov, svalov, prípadne ťažkosti s koncentráciou a pamäťou. Taktiež to bývajú poruchy spánku, keď pacienti buď nevedia zaspať, alebo sa v noci budia s úzkosťou, pretrvávajú aj dlhé týždne či mesiace po prekonaní ochorenia COVID-19. Pritom si všímam, že vznik tzv. postcovidového syndrómu alebo „dlhého covidu“ vôbec nesúvisí so závažnosťou prekonaného ochorenia COVID-19 a aj ľudia, ktorí mali ľahký priebeh ochorenia, môžu týmto syndrómom trpieť.   Čo by ste poradili čerstvému absolventovi, ktorý práve začína v diabetológii, na čo by sa mal zamerať a čoho sa vyvarovať? Základom je podľa mňa dobrá komunikácia s pacientom. Ku každému pacientovi je potrebné pristupovať individuálne, čo sa týka spôsobu komunikácie, ale aj liečby – dôležité je nastavenie individuálnych cieľov jednotlivých parametrov metabolickej kompenzácie podľa veku a stavu pacienta, zohľadniť pridružené ochorenia aj doterajší spôsob života, stravovacie návyky… Motivovať pacienta, aby bol schopný a hlavne ochotný zmeniť svoj životný štýl. Väčšina pacientov sa snaží, ale občas sa, samozrejme, nájde taký, ktorý nie je ochotný na žiadnu zmenu pristúpiť. Tu je dôležité nedať sa odradiť takýmto nespolupracujúcim pacientom.   Práca vo vašej ambulancii si vyžaduje veľké nasadenie a časovú vyťaženosť. Ako sa vám darí udržiavať si vnútorný pokoj a elán v každodennej práci? Mám to šťastie, že mám prácu, ktorá ma napĺňa a baví. Ale to pre mňa najdôležitejšie mám doma: skvelého partnera, úžasnú dcéru, harmonické rodinné vzťahy… To sú moje pevné body, o ktoré sa môžem vždy oprieť. Vnútorný pokoj si udržiavam dlhými prechádzkami v prírode, cvičením jogy, plávaním. Najviac energie na dlhú dobu načerpám niekoľkodňovým pobytom na horách alebo cestovaním a spoznávaním nových krajín. Nedám dopustiť na expedičný typ dovolenky, pri ktorom doslova platí „cesta je cieľ“. Netrávime čas len na jednom mieste, ale presúvame sa, spoznávame mestá, prírodné krásy, historické miesta a stavby, zoznamujeme sa s kultúrou, gastronómiou a popritom absolvujeme aj nejakú turistiku, prípadne niečo adrenalínovejšie (via ferraty, rafting, kaňoning). Nezbierame materiálne veci, ale zážitky.  

Ďakujeme vám za poskytnutie rozhovoru Odborná redakcia DIA News