Rozhovor s MUDr. Slavomírom Šuchom

  MUDr. Slavomír Šuch je rodák z Martina. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a potom na Jesseniovej Lekárskej fakulte v Martine. Po skončení štúdia nastúpil na interné oddelenie Martinskej fakultnej nemocnice. O tri roky neskôr sa rozhodol pre prácu vo farmaceutickej spoločnosti Eli Lilly. Počas tohto obdobia získal atestáciu z internej medicíny. Bol odborným zástupcom pre vnútorné lekárstvo v spoločnosti ŽOS – MEDIKA s. r. o. Vrútky. Neskôr sa rozhodol pre spoluprácu s dcérskou spoločnosťou American Heart Center of Slovakia s. r. o., kde zastával pozíciu konateľa spoločnosti a o dva roky neskôr začal pracovať v privátnej internej ambulancii MED. CENTRUM s. r. o. Popri práci v internej ambulancii pracuje aj ako lekár urgentného príjmu a lekár v internej ambulancii JIS v Trstenej, Čadci a Martine. Zároveň sa venuje výskumu (Principial Investigator v oblasti hypertenzie, prevencie CMP, srdcového zlyhávania a porúch metabolizmu lipidov), publikačnej, konzultačnej a prednáškovej činnosti.     Čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k internej medicíne? Kto alebo čo vás k tejto špecializácii nasmeroval/o a bol/o pre vás najväčším akcelerátorom? Nepamätám sa, že by som chcel byť v živote niečím iným ako lekárom. Môj hlavný impulz prišiel, keď som mal päť rokov a musel som byť hospitalizovaný. V nemocnici som vtedy strávil dva týždne, ktoré mi zmenili celý život. Pri štúdiu medicíny som sa snažil o čo najširší medicínsky záver, a to ma nasmerovalo aj na špecializačný odbor vnútorné lekárstvo – o ktorom si myslím, že je matkou všetkých medicínskych odborov. Interného lekára potrebuje ku svojej práci takmer každý ďalší medicínsky odbor a naopak, internista spolupracuje pri svojom manažmente pacienta so všetkými špecialistami. Táto klinicko-diagnostická syntéza je veľmi vzrušujúca a poskytuje lekárovi veľkú odbornú satisfakciu.   Čo považujete za najdôležitejšie v liečbe pacientov s hypercholesterolémiou? Liečba porúch metabolizmu lipidov nie je len záležitosťou korekcie laboratórnych výsledkov podľa odporúčaní odborných spoločností do referenčných hodnôt. Na jednej strane je to pacient so svojimi rizikovými faktormi, životnými návykmi, zlozvykmi, komorbiditami… a na druhej strane sú to možnosti nás lekárov aktívne pomáhať pacientovi účinnou a bezpečnou, dobre tolerovanou liečbou, podstatne redukovať jeho riziko predčasného úmrtia či inej závažnej kardiovaskulárnej príhody. Prečo teda nevyužiť možnosť ponúknuť túto liečbu pacientovi, ktorý má záujem o svoje zdravie, ochotu spolupracovať a dodržiavať všetky odporúčania lekára?   Aké nové informácie z oblasti liečby dyslipidémií publikované v poslednej dobe vás najviac zaujali? Najvzrušujúcejšou udalosťou na poli liečby dyslipidémií v tomto tisícročí je bez akýchkoľvek pochybností príchod monoklonálnych protilátok. Čo je ešte dôležitejšie, je fakt, že čím dlhšie túto liečbu využívame, tým viac sa klinicky potvrdzuje jej dlhotrvajúca účinnosť, bezpečnosť a výborná tolerancia, čo sa prejavuje v lepšej perspektíve pacientov s vysokým rizikom kardiovaskulárnych príhod. Taktiež Štúdia ODYSSEY OUTCOMES, do ktorej bolo zaradených 18 924 pacientov, hodnotila pridanie PCSK9 inhibítora alirokumabu k intenzívnej liečbe statínmi u pacientov s nedávnym akútnym koronárnym syndrómom. Dĺžka sledovania (medián) bola 2,8 roka. Liečba alirokumabom znížila hodnoty (medián) Lp(a) o – 23,5 % a LDL-cholesterolu o – 70,5 %. Analyzované kardiovaskulárne príhody z hľadiska Lp(a) boli definované ako kardiovaskulárna smrť, nefatálny infarkt myokardu, fatálna a nefatálna cievna mozgová príhoda, hospitalizácia v dôsledku nestabilnej angíny pectoris alebo srdcového zlyhania, koronárna revaskularizácia v dôsledku ischémie, kritická končatinová ischémia, revaskularizácia kriticky ischemickej končatiny, amputácie končatiny v dôsledku ischémie neplánované v čase zaradenia do štúdie a venózny tromboembolizmus. Tieto výsledky s PCSK9 inhibítorom alirokumabom sú o to významnejšie, že vplyv statínov na hodnoty Lp(a) je marginálny, respektíve podľa niektorých štúdií žiadny, alebo dokonca môžu zvyšovať hodnoty Lp(a).   V súvislosti s ochorením COVID-19 sa hovorí o tzv. postcovidovom syndróme. Zaznamenali ste tieto príznaky aj u vašich pacientov, ktorí prekonali ochorenie COVID-19? Málokto, kto prekonal COVID-19 s klinickými príznakmi, je po odznení ochorenia v rovnakom stave ako predtým. Aj niekoľko mesiacov po ochorení sa moji pacienti sťažujú na slabosť, nevýkonnosť, zadýchavanie sa, bolesti svalov, kĺbov a rôzne iné ťažkosti, ktoré pred ochorením nemali. Nie vždy napĺňajú kritériá na diagnózu postcovidový syndróm alebo long COVID, ale je to bezpochyby ochorenie zasahujúce do všetkých štruktúr a systémov organizmu človeka a trvá dlhú dobu, niekoľko mesiacov, ak vôbec, kým človek nadobudne pôvodný zdravotný stav. Ďalší fenomén, ktorý som zaznamenal u svojich pacientov, je zhoršenie chronických kardiovaskulárnych ochorení, zvlášť chronického srdcového zlyhávania a hypertenzie s nutnosťou prenastavenia na novú, alebo upravenú liečbu.   Čo by ste poradili čerstvému absolventovi, ktorý práve začína liečiť pacientov s dyslipidémiou, na čo by sa mal zamerať a čoho sa vyvarovať? Farmakologická liečba dyslipidémie je v súčasnosti na rozdiel od nie ešte tak dávnej minulosti veľmi jednoduchá, efektívna, bezpečná a dobre tolerovateľná. Súčasne cena monoterapie či kombinácie liekov, ktorou u drvivej väčšiny pacientov dosahujeme cieľové hodnoty aj podľa najprísnejších guidelines, nie je vysoká. Máme dostupnú, v podobe monoklonálnych protilátok síce drahšiu, ale účinnú a veľmi bezpečnú alternatívu štandardných postupov, ktorá ich možno časom aj nahradí, preto by som začínajúcemu lekárovi odporúčal, aby svoje úsilie na poli liečby dyslipidémie venoval najmä pacientom, ktorí o to majú ozajstný záujem, spolupracujú a vážia si vedomosti a úsilie lekára.   Práca vo vašej ambulancii si vyžaduje veľké nasadenie a časovú vyťaženosť. Ako sa vám darí udržiavať si vnútorný pokoj a elán v každodennej práci? Patrím medzi tých lekárov, ktorí prácu v ambulancii kombinujú s prácou v nemocnici, pri lôžku pacienta, v mojom prípade aj s prácou na oddelení urgentného príjmu a jednotke intenzívnej starostlivosti. Toto, samozrejme, zabraňuje skĺznutiu do profesijnej rutiny a vyžaduje moje neustále vzdelávanie sa, pracovnú koncentráciu a výkon. Únavu po nočných službách kompenzujem tak, ako všetci aktívne žijúci ľudia – športom, umením, kultiváciou záhrady a i. Bez pravidelného tréningu vytrvalostného plávania, behania a podpory ľudí, ktorí ma obklopujú, by to nešlo.    

Ďakujeme vám za poskytnutie rozhovoru Odborná redakcia KARDIO News

  Literatúra 1. Bittner, V.A. et al. (2020): JACC, 75, 133-144 2. Mach, F. et al. (2020): Eur. Heart J., 41, 111-188 3. Schwartz, G.G. et al. (2018): N. Engl. J. Med., 379, 2097–2107 4. Schwartz, G.G. et al. (2020): Circulation, 141, 1608–1617 5. Szarek, M. et al. (2020): Eur. Heart J., 41, 4245–4255