Rozhovor s MUDr. Vierou Kasperovou
MUDr. Tatiana Hrabovčinová sa narodila vo Vranove nad Topľou. Po ukončení štúdia na gymnáziu vo Vranove nad Topľou študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Svoju odbornú prax začala na internom oddelení vo Vranove nad Topľou ako sekundárny lekár. Počas tohto obdobia získala atestácie I. stupňa v odbore interná medicína a potom špecializačnú atestáciu v odbore kardiológia. Prechodne pracovala aj na V. internej klinike v bratislavskom Ružinove. Následne prijala ponuku práce v kardiologickej ambulancii vo Vranove nad Topľou. Po piatich rokoch práce v ambulancii sa rozhodla otvoriť si súkromnú kardiologickú a internú ambulanciu v Medzilaborciach (Medtar s. r. o.), ktorú vedie spolu s manželom a kde pracuje až dodnes. Je vydatá a má štyri deti. Čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne ku kardiológii? Kto alebo čo vás k tejto špecializácii nasmeroval/o a bol/o pre vás najväčším akcelerátorom? Povolanie lekára ma fascinovalo odmalička, keď som chodievala za mamou do detskej ambulancie, kde pracovala ako detská sestra. Pôvodne som chcela byť detskou lekárkou, ale po skončení štúdia nebolo voľné miesto na pediatrii, tak som mesiac učila na základnej škole, potom sa uvoľnilo miesto na internom oddelení a ja som sa rozhodla liečiť dospelých ľudí – a neoľutovala som. Mali sme prísneho primára, ktorý bol veľmi dobrý diagnostik, veľa od nás vyžadoval, ale veľa nám toho aj ukázal v oblasti echokardiografie, hodnotenia EKG, invazívnych výkonov a prispel k tomu, že po atestácii z internej medicíny som sa rozhodla pokračovať v štúdiu kardiológie. Začiatky boli ťažké, skúsenosti však prichádzali s každou nočnou službou, ale aj pri vizitách. Veľmi ma obohatila stáž vo Východoslovenskom ústave srdcovocievnych chorôb a najmä ľudský prístup všetkých kolegov, ktorí nám jednotlivé výkony nielen ukazovali, ale aj dávali robiť, čo bolo oveľa prínosnejšie pre našu ďalšiu prax. Čo považujete za najdôležitejšie v liečbe pacientov s hypercholesterolémiou? Spoluprácu pacientov pri liečbe, keď pochopia, že je potrebné mať čo najnižší cholesterol, aby sa im neupchali cievy a nemožno s liečbou prestať, ani keď dosiahnu cieľové hodnoty LDL-cholesterolu. Je to niekedy ťažké, keďže efekt liečby pacienti necítia, keď liek vynechajú, nič ich nebolí. V sekundárnej prevencii, po prekonaní infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody je to trochu jednoduchšie, keďže sa boja recidívy ochorenia. Lieky na cholesterol patria medzi najčastejšie vynechávané lieky a s najhoršou reputáciou medzi ľuďmi. Aké nové informácie z kardiológie publikované v poslednej dobe vás najviac zaujali? Význam rýchleho zníženia LDL-cholesterolu u pacientov po prekonaní infarktu myokardu (IM) potvrdila aj analýza na vzorke 40 607 pacientov z SWEDEHEART registra. V čase príhody mali pacienti hodnoty LDL-cholesterolu okolo 3,1 mmol/l (medián). Počas sledovaného časového intervalu 4 – 10 týždňov po príhode došlo k zníženiu hodnôt LDL-cholesterolu o 1,20 mmol/l (medián). Pacienti so znížením LDL-cholesterolu o 1,85 mmol/l (75. percentil) v porovnaní s pacientmi, kde došlo k zníženiu hodnôt len o 0,36 mmol/l (25. percentil) mali štatisticky signifikantné zníženie rizika mortality zo všetkých príčin – 21 %, mortality z kardio-vaskulárnych príčin – 32 %, rekurentného IM – 29 %, ischemickej cievnej mozgovej príhody – 24 %, hospitalizácie v dôsledku srdcového zlyhania – 27 % a revaskularizácie koronárnej artérie – 14 % v časovom horizonte 3,78 roka (medián) od IM. Uvedené zistenia sú v súlade s odporúčaniami pre manažment dyslipidémií od European Society of Cardiology (ESC) a European Atherosclerosis Society (EAS) z roku 2019, podľa ktorých sa u veľmi vysoko rizikových pacientov s akútnym koronárnym syndrómom v sekundárnej prevencii nedosahujúcich stanovené ciele zníženia hodnôt LDL-cholesterolu napriek maximálnej tolerovanej dávke statínov + ezetimibu v časovom intervale 4 – 6 týždňov po príhode odporúča pridanie PCSK9 inhibítora. Môžeme povedať, že rozhoduje nielen absolútne zníženie hodnôt LDL-cholesterolu, ale aj časový interval, v akom sa dosiahne. Z uvedeného dôvodu pacientom vyšetrujeme lipidogram po mesiaci od prekonania IM na vysokej dávke statínu s úpravou liečby, aby sme dosiahli cieľové hodnoty LDL-cholesterolu čo najskôr. V súvislosti s ochorením COVID-19 sa hovorí o tzv. postcovidovom syndróme. Zaznamenali ste tieto príznaky aj u vašich pacientov, ktorí prekonali ochorenie COVID-19? Čoraz viac pacientov prichádza s pretrvávaním únavy, dýchavice, bolestí na hrudníku, tachykardie, zhoršením porúch rytmu, dyskorigovanej arteriálnej hypertenzie s potrebou úpravy liečby. Čo by ste poradili čerstvému absolventovi, ktorý práve začína v kardiológii, na čo by sa mal zamerať a čoho sa vyvarovať? Nech k povolaniu kardiológa pristupuje zodpovedne, pozorne počúva svojich pacientov, hľadá cesty, ako im pomôcť, lebo nie vždy sa to podarí na prvýkrát. Musí brať do úvahy pridružené ochorenia, osobnosť pacienta, vedieť ho presvedčiť o potrebe liečby a spolupráce. Niečo pre svoje zdravie musí urobiť aj samotný pacient, najmä v prevencii, v zmene životného štýlu. Práca vo vašej ambulancii si vyžaduje veľké nasadenie a časovú vyťaženosť. Ako sa vám darí udržiavať si vnútorný pokoj a elán v každodennej práci? Veľkou oporou je pre mňa rodina – manžel a deti, ktoré mi pomáhajú zvládať každodenné ťažkosti. Rodinná pohoda sa prenáša aj do práce v ambulancii. Manžel mi pomáha so starostlivosťou o deti a domácnosť, a tak sa môžem sústrediť na liečbu pacientov. Nie je vždy ľahké skĺbiť povolanie lekárky a matky, a bez manžela by som to nezvládla. Veľkým povzbudením je pre mňa vďačnosť pacientov, ktorí sú radi, že majú zabezpečenú starostlivosť vo svojom meste a nemusia za ňou cestovať do iných okresov.Ďakujeme vám za poskytnutie rozhovoru Odborná redakcia KARDIO News