Rozhovor s osobnosťou mesiaca doc. MUDr. Ingrid Draveckou, PhD.
Doc. MUDr. Ingrid Dravecká, PhD. sa narodila v meste Krompachy. Po úspešnom ukončení štúdia na LF UPJŠ v Košiciach nastúpila do NsP v Spišskej Novej Vsi a následne pôsobila ako sekundárna lekárka v Geriatrickom centre Košice a na II. internej klinike FNsP Košice. Neskôr prijala pozíciu odborného asistenta na I. internej klinike LF UPJŠ a UNLP Košice, počas tohto pôsobenia získala titul PhD. Od roku 2016 pôsobí na pozícii docentky I. internej kliniky LF UPJŠ a UNLP v Košiciach. Medzi jej odborné zamerania patrí diabetológia, manažment DM v tehotenstve, práca v centre pre liečbu inzulínovou pumpou, diferenciálna diagnostika hypoglykémií a hyperinzulinémia a poruchy menštruačného cyklu. Súčasne sa venuje pedagogickej činnosti v rámci praktických cvičení z internej propedeutiky a internej medicíny. Tiež pôsobí ako externý školiteľ špecializačného štúdia v odbore Diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy. Od roku 2013 patrí do lektorského zboru a je uznávanou školiteľkou a oponentkou odborných prác.
Pani docentka, prezraďte nám, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne ku diabetológii? Bol to odjakživa váš sen stať sa lekárkou? Diabetológia bola láska na prvý pohľad?
Musím sa priznať, že stať sa lekárkou nebolo mojím snom odjakživa. Na strednej škole pri štúdiu biológie človeka ma však fascinovali úžasné mechanizmy, ako to v ľudskom tele funguje a vzájomne sa ovplyvňuje. To ma priviedlo k rozhodnutiu študovať medicínu. Diabetológia si ma získala postupne. Špecifikom tohto odboru je dlhodobý kontakt a práca s pacientom, spoločný podiel na zvládaní a liečbe ochorenia.
Ako vás osobne a vaše pracovisko zasiahla pandémia nového koronavírusu COVID-19?
Súčasná epidemiologická situácia výrazne ovplyvnila môj „bežný“ pracovný program. Chýbajú mi medici aj ambulantní pacienti, hospitalizovaných máme dosť. Už 7. týždeň komunikujeme so študentmi len formou dištančnej výuky, čo je v prípade štúdia medicíny (aj odboru interná medicína) nevyhovujúce, študentom chýba praktické vyšetrovanie pacientov a komunikácia s nimi o ich ťažkostiach, ako aj diskusia s lekárom – učiteľom. Vzhľadom na pozastavenie ambulantného vyšetrovania pacientov jednoznačne chýba osobný kontakt, komunikácia, zdôvodnenie úpravy liečby… Pacientom chýba naša pochvala, ale aj „pokarhanie“ a motivácia k dosiahnutiu dobrých výsledkov.
Pani docentka, venujete sa aj pedagogickej činnosti. Akí sú podľa vás budúci lekári?
Väčšina z nich sa snaží seriózne pripraviť na toto povolanie, aj keď netušia, aká náročná a zodpovedná práca ich čaká.
Diabetológia zaznamenala za posledných 20 rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred 10 rokmi? Ako vidíte budúcnosť diabetológie? Prídu na trh lieky alebo technológie, ktoré zmenia život pacientov s diabetom?
Diabetológia patrí medzi najviac sa vyvíjajúce odbory, čo sa týka možností liečby či už medikamentóznej alebo nových technológií. Stále sa objavujú nové mechanizmy účinku liekov a kombinácia týchto mechanizmov pôsobenia môže účinnejšie viesť nielen k lepšej metabolickej kontrole, ale niektoré z nich majú aj kardioprotektívny účinok, čím pacientovi zlepšujú kvalitu a dĺžku života. Pre diabetikov 1. typu očakávame väčšiu dostupnosť transplantácie či už Langerhansových buniek v mikrokapsulách alebo kmeňových buniek, ktoré by sa transformovali na B bunky, ako aj implantovateľné inzulínové pumpy s tzv. uzavretým okruhom, kde by pumpa kontinuálne dávkovala inzulín podľa glykémie meranej implantovaným senzorom. Prínosom pre diabetikov by bola možnosť bezbolestného merania glykémie.
Ako vnímate vstup nových liekov, či už inzulínových analógov 2. generácie alebo fixných kombinácií na intenzifikáciu inzulínovej liečby, do klinickej praxe? Aké máte s nimi skúsenosti?
Ako lekári diabetológovia máme v súčasnosti k dispozícii úžasné možnosti liečby či už vo forme tabliet, inzulínov alebo hormonálnej liečby (agonistov GLP1 receptorov). Skutočne každý pacient môže mať liečbu ušitú na mieru nielen podľa jeho laboratórnych výsledkov, ale aj sprievodných ochorení a komplikácií základného ochorenia. S pomocou inzulínových analógov a inzulínových púmp môžu pacienti dosiahnuť výbornú metabolickú kompenzáciu, vďaka ktorej majú ženy – diabetičky možnosť mať zdravé deti. Vďaka inzulínovým prandiálnym analógom sa život diabetika (predovšetkým 1. typu) môže priblížiť životu nediabetika alebo životu predtým, než cukrovku dostal (ak si na to pamätá, aké to bolo, keďže mnohí diabetici 1. typu majú cukrovku od raného detstva), hlavne čo sa týka stravovania, športu, nepravidelného režimu. Bazálne analógy 2. generácie významne znižujú riziko hypoglykémií. Fixné inzulínové kombinácie sú zase prínosom pre starších pacientov (pre ich komfortnú aplikáciu 2 až 3-krát denne), ale aj pre mladších s pravidelným režimom.
Pani docentka, prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie – čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Vo vzťahu k práci ma šťastím napĺňa spokojnosť pacienta, vďačnosť za poskytnutú radu a pomoc a úžasný pocit je držať v rukách zdravého novorodenca pacientky, s ktorou sa „trápite“ deväť mesiacov, aby bola kompenzácia cukrovky čo najlepšia. V súkromí je pre mňa šťastím rodinná pohoda s deťmi a manželom. Rada relaxujem pri stretnutiach s priateľmi, ktorí majú v mojom živote dôležité miesto. A čo mi dobíja baterky? Interiérový dizajn, baví ma zariaďovanie, sledovanie trendov, taliansky štýl v móde aj bytových doplnkoch a bývaní, spríjemňovanie a zútulňovanie prostredia, v ktorom žijeme.
Ďakujeme vám za rozhovor Odborná redakcia m-edu s. r. o.
