Rozhovor s osobnosťou mesiaca doc. MUDr. Jánom Fedačkom, PhD.
Doc. MUDr. Ján Fedačko, PhD., je poverený riadením Centra predklinického a klinického výskumu MEDIPARK UPJŠ LF v Košiciach. Zároveň pracuje ako kardiológ v Univerzitnej nemocnici sv. Michala v Košiciach a v kardiologickej ambulancii Cardio D&R Košice. V klinickej oblasti sa venuje najmä preventívnej kardiológii a echokardiografii. Vydal vyše 180 publikácií (Scopus, WoS, PUBMED). Je členom viacerých odborných spoločností a členom redakčných rád zahraničných karentovaných časopisov.
Vážený pán docent, aký bol pre vás osobne rok 2020?
Na úvod by sa hodila možno aj ľahšia otázka… Rok 2020 by väčšina z nás najradšej asi vymazala z histórie a dúfam, že rok 2021 sa ponesie v nádeji na normalizáciu.
Ochorenie COVID-19 zasiahlo poskytovanie zdravotnej starostlivosti na celom Slovensku. Boli postihnutí aj pacienti na vašom pracovisku?
Samozrejme, pri denných nárastoch na Slovensku podľa mňa už neexistuje pracovisko, ktoré nebolo postihnuté ochorením COVID-19, ak ide o pacientov alebo zamestnancov.
Pandémia COVID-19 urýchlila digitalizáciu spoločnosti. Do akej miery je možné liečiť pacienta s kardiovaskulárnym ochorením na diaľku?
Telemedicína, resp. aplikácia IT v zdravotníctve sa stala súčasťou každodennej práce lekára. Naše pracovisko, keďže pôsobím aj ako poverený riadením Centra predklinického a klinického výskumu na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, sa podieľa aj na vývoji aplikácií, ktoré by do budúcnosti uľahčili sledovanie pacientov po kardiovaskulárnej príhode a v rámci využitia umelej inteligencie/neurónových sieti sa pokúšame aj identifikovať pacienta vo zvýšenom riziku kardiovaskulárnej príhody. Aktuálne spolupracujeme aj pri vývoji Covid Helper (www.covidhelper.sk) pre pacientov po prekonanom ochorení COVID-19.
Aké nové spôsoby komunikácie s pacientom využívate na vašom pracovisku? Čo sa vám najviac osvedčilo – SMS, email, skype, whatsapp, iné?
Nenazval by som to nové možností komunikácie, pacienti nám posielajú už aj stripy EKG z hodiniek, ale ak sa nám podarí analyzovať našich pacientov v reálnom čase pomocou umelej inteligencie, potom skutočne zachránime viac pacientov.
Kardiológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť kardiológie? Očakávate niečo prevratné v horizonte 5 až 10 rokov?
Dnes sa v ambulancii bežne používa 4D echokardiografia a u pacientov realizujeme softvérové analýzy. V liečbe hypercholesterolémie využívame biologickú terapiu, o chvíľku príde na trh mRNA vakcína. A kam sa dostaneme v horizonte 5 až 10 rokov? To pri súčasnej rýchlosti vývoja v medicíne nedokážem povedať.
Kardiovaskulárne ochorenia sa veľmi často manifestujú veľmi dramaticky, ste svedkami životných príbehov vašich pacientov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Osobne si myslím, že každý pacient má byť pre lekára výzvou, lebo „dozeráme“ na to najdôležitejšie, na zdravie, resp. život.
Aká je podľa vás prognóza vývoja pandémie COVID-19 celosvetovo a u nás na Slovensku? Kedy sa vrátime k životu, na ktorý sme boli zvyknutí, resp. ako je teraz moderné hovoriť: Myslíte si, že už nikdy nebude nič ako predtým a nastane „nový normál“?
Vývoj podľa všetkého závisí od rýchlosti očkovania, inej cesty už nemáme. Reálne sa však obávam mutácií. Pravdepodobne si budeme musieť zvyknúť na „nový normál“ a na život s vírusom medzi nami.
Na záver dovoľte jednu osobnú otázku – čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
V dnešnej dobe sa treba tešiť z maličkosti, lebo úsmev a pozitívna nálada sa s týmto protrahovaným „COVID“ stavom vytráca. Takže aj výlet s rodinou do prírody v rámci okresu musí potešiť.
Ďakujeme vám za rozhovor Odborná redakcia KARDIO News
