Rozhovor s osobnosťou mesiaca Magdalénou Kurekovou

 

Magdaléna Kureková sa narodila v Brezne. SZŠ vyštudovala v Ružomberku a po ukončení štúdia začala pracovať na detskom oddelení NsP v Brezne. Po materskej dovolenke a práci v detských jasliach sa zamestnala na internom oddelení vo Zvolene, kde pracovala ako sestra pri lôžku. Na tejto pozícii pracovala vyše desať rokov. V tomto čase absolvovala aj VOV ako všeobecná diplomovaná sestra. Neskôr sa rozhodla pre zmenu a preto prijala ponuku práce v novovzniknutom hemodialyzačnom stredisku B. BRAUN vo Zvolene. Na tomto pracovisku pôsobila vyše trinásť rokov. Neskôr prijala prácu v privátnej ambulancii MUDr. Mrázovej v Brezne, s ktorou tvoria už niekoľko rokov skvelý tím. Počas svojej kariéry bydlisko nikdy nemenila. Zamilovala sa totiž do krásneho prostredia Podpoľania a obce Hriňová.     Pani Kureková, čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen, alebo vás inšpiroval nejaký vzor? Ako dieťa som nemocničné prostredie dôverne poznala, pretože som sa v ňom ako detský pacient často pohybovala. Tým pádom som akosi prirodzene a nenútene smerovala výber štúdia k zdravotnej škole a práci sestry. V tom čase to boli výberové školy, preto sme museli mať dobrý prospech a aktívne na sebe pracovať, aby sme mohli študovať na zdravotnej škole. Samotná práca na oddelení v rámci mojej školskej praxe ma veľmi bavila, preto som aj po škole chcela pokračovať v odbore, ktorý som si vybrala a rozhodne neľutujem.   Venujete sa edukácii pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorý prekonal kardiovaskulárnu príhodu a má potvrdenú hypercholesterolémiu, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci? Edukácia je v každom smere života našich pacientov dôležitá a nutná. Nie vždy a nie každý je rovnako prístupný informáciám, ktoré získa od lekára. Tento kladie dôraz na priaznivé ovplyvnenie všetkých rizikových faktorov, no toto si pacienti nie vždy uvedomujú. Je veľa uvedomených pacientov, ktorí sa pýtajú na správne stravovanie, zníženie kalorického príjmu potravy, ako aj vhodné pohybové aktivity, čo veľmi vítame. Samozrejme, je rozdiel edukovať mladšieho pacienta, ktorý je ešte fyzicky aktívny a má záujem robiť niečo v prospech svojho zdravia. Starší pacienti nie sú až tak často prístupní edukácii, pretože si myslia, že im lieky všetko „napravia“. Vysvetľovanie je občas dlhé a ťažké. Nie vždy je ochota zo strany pacienta urobiť pre seba niečo navyše. Napriek tomu je edukácia jednou z ciest, aby pacienti pochopili, že vedomosť o probléme ich dovedie k zlepšeniu ich zdravia.   Kardiovaskulárne ochorenia sa často manifestujú dramaticky, ste svedkami životných príbehov vašich pacientov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou? Bolo ich veľa, pretože doterajšie pracovné prostredia – interné oddelenie, dialyzovaní pacienti – predstavovali okrem iného aj riziko kardiovaskulárneho ochorenia až zlyhania, ale posledný, ktorého si pamätám, bol dobre pripravený pacient. Bol zaradený do transplantačného programu a po transplantácii obličky, ktorá sa ujala a organizmus ju prijal, keď už mal byť prepustený do domáceho prostredia, zomrel na infarkt myokardu.   Aj napriek vysokému pracovnému zaťaženiu ste vynikajúco zorganizovaná a pacientov vždy vítate s úsmevom. V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie? Nepotrebujem sa do ničoho nútiť, rada robím svoju prácu. Pacienti nás rešpektujú a niektorí aj povzbudia, často aj rozosmejú a naopak. Mám vytvorené veľmi dobré pracovné prostredie a podmienky, takže do takej práce ide človek s radosťou.   Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky? Nemám nejakú životnú filozofiu, ale všetko, čo robím, robím rada. Nie všetko človeku v živote vyjde tak, ako si naplánuje, ale treba rátať aj s možnými rizikami. A čo ma napĺňa šťastím? Keď viem, že v rodine vládne pohoda, že sme zdraví, podporujeme sa, pomáhame si a smejeme sa. Už som spomínala, že kraj v ktorom žijeme – Podpoľanie – je krásny a ponúka aj veľa možností na rôzne aktivity ako v lete, tak aj v zime. Sme aktívni, preto všetko, čo sa nám ponúka, aj radi využívame. V živote sa riadim heslom „Kto si uchová schopnosť vidieť krásu, ten nestarne“. To a moja rodina mi dodávajú energiu do každého dňa.    

Ďakujeme vám za rozhovor Odborná redakcia KARDIO News