Rozhovor s osobnosťou mesiaca Mgr. Gabrielou Barillovou

Rozhovor s osobnosťou mesiaca

Mgr. Gabrielou Barillovou

Mgr. Gabriela Barillová sa narodila v Kežmarku. Po získaní stredného odborného vzdelania v odbore obchod a podnikanie na Dievčenskej odbornej škole Poprad-Veľká začala pracovať na rôznych pracovných pozíciách. Neskôr sa rozhodla pre rozšírenie vzdelania a večernou formou vyštudovala strednú zdravotnícku školu v Poprade. Začala pracovať ako zdravotnícky asistent v ambulancii u všeobecného lekára vo Svite. Vzdelanie si ďalej rozšírila o bakalárske štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Rožňave v odbore ošetrovateľstvo, po ktorom pracovala ako sestra až do zániku ambulancie. Neskôr pracovala ako úseková sestra v zariadení pre seniorov v Kežmarku, odkiaľ prestúpila do ambulancie všeobecného lekára v Podolínci. Počas tejto práce absolvovala externé magisterské štúdium v odbore ošetrovateľstvo na vysokej škole v Rožňave. Neskôr začala pracovať v diabetologickej ambulancii v Poprade, kde rozširuje svoje vedomosti formou seminárov alebo webinárov a spolupracuje s lekárom na klinických štúdiách.

Čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen alebo vás inšpiroval nejaký vzor?

Stať sa sestrou nebolo mojím snom odjakživa. Počas práce pri masážnych lôžkach som sa vnútorne stotožnila s tým, že pomáhať ľuďom v ich bolestiach a ochoreniach by mohlo byť mojím povolaním. Preto som sa rozhodla pre štúdium ošetrovateľstva na strednej a neskôr aj na vysokej škole.

Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bol práve diagnostikovaný diabetes, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho
k spolupráci?

Dôležitý je empatický prístup sestry k pacientovi. Ak si pacient uvedomí, že sestra má naozajstný záujem o riešenie jeho zdravotného problému a chce mu pomôcť, tak bude prístupnejší radám sestry a lekára. Ale len to nestačí. Bolo by ťažké získať si jeho dôveru, ak by musel čakať v čakárni niekoľko hodín, ak by sa stretol s problémami pri realizácii ošetrovateľských postupov, prípadne s nevraživým prístupom. Nekonfliktné vzťahy a harmónia medzi lekárom a sestrou prispievajú k priaznivému dojmu.

Diabetes mellitus je chronické celoživotné ochorenie. S vašimi pacientmi sa denne stretávate, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?

Ťažko povedať, počas mojej praxe som sa nestretla s takým prípadom, ktorý by bol špeciálny z hľadiska výzvy. Je možné povedať, že výzvou je pre mňa každý pacient. Je ideálne, aby odchádzal z ambulancie spokojný s presvedčením, že len medikamentózna liečba nestačí, ale veľa k tomu musí spraviť aj on sám – „spolu to dáme“. Záleží mi na tom, aby mal každý pacient pocit, že je jeho zdravotný stav dôležitý, že nemusí mať strach a aby bol pochválený za každú maličkosť, ktorou prispeje k svojmu zdraviu.

Ako sa vám aj napriek vysokému pracovnému zaťaženiu darí vítať pacientov vždy s úsmevom? V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie?

Myslím si, že je to otázka povahy, istých vrodených dispozícií, pohľadu na svet, na život. S úsmevom mi ide práca ľahšie, deň je o to krajší, no ťažko na to vymyslieť nejaký manuál. Veľmi dôležitý je pocit zadosťučinenia, keď na konci dňa zatváram dvere ambulancie, hoci aj unavená.

Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku, ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?

Musím povedať, že po príchode domov som celkovo unavená a mentálne vyžmýkaná a tak je pre mňa dôležitý spánok, preto si hodinku-dve pospím. Vzhľadom na to, že mám dlhodobo problémy s chrbticou, asi polhodinu denne cvičím cviky odporúčané fyzioterapeutom, ku ktorému chodievam dvakrát mesačne. Snažím sa racionálne stravovať a chodievam na prechádzky so psíkom.

Keby ste mali dať radu mladšej kolegyni, ktorá iba začína pracovať v diabetologickej ambulancii, aká by bola?

Najdôležitejšia zo všetkého pri práci sestry v ambulancii je organizácia práce. Bez toho, aby si prácu dobre zorganizovala, nemôže byť zabezpečený chod ambulancie. Musí byť manuálne zručná, denne sa v ambulancii urobí niekoľko desiatok odberov krvi, musí vedieť komunikovať s pacientom (edukácie o životospráve, o obsluhe glukomerov, inzulínových pier, o aplikácii subkutánnych injekcií, o zavedení senzorov). A musí byť šikovná, pretože tento kolotoč je potrebné zvládnuť v určitom čase.

Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?

Najväčšou nabíjačkou bateriek sú pre mňa teplé letné dni, horúce slnko a voda. Je to čas, keď môžem tráviť čas so svojou rodinou pri bazéne, pri mori alebo grilovačkami na záhrade. O moje šťastie sa starajú aj tri mačky, ktoré podľa staroegyptskej mytológie odháňajú odo mňa všetkých zlých duchov a svojím pradením mi dodávajú pozitívnu energiu.

Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia DIA News

image_pdfStiahnuť PDF

POZOR
VSTUPUJETE DO OBSAHU URČENÉHO PRE ODBORNÚ VEREJNOSŤ

Niektoré informácie sú podľa zákona dostupné len odborníkom. Stlačením tlačidla “vstúpiť” potvrdzujem, že som oprávnenou osobou predpisovať lieky alebo osobou oprávnenou vydávať lieky.

Prístup k informáciam o liekoch viazaných na lekársky predpis

Informácie uvedené na stránke m-edu, s.r.o. sú určené osobám oprávneným predpisovať lieky a osobám oprávneným vydávať lieky (podľa Zákona NR SR č.140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov). Vstupom na stránky m-edu, s.r.o. potvrdzujete, že ste osobou oprávnenou predpisovať lieky, alebo osobou oprávnenou vydávať lieky.

Tieto stránky používajú súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií