Rozhovor s osobnosťou mesiaca pani Mgr. Lisičanovou Janou

 

Mgr. Jana Lisičanová po ukončení strednej školy nastúpila na I. neurologickú kliniku LFUK a UNB na Mickiewiczovej 13 v Bratislave, kde pracovala celých desať rokov. Popri hlavnej práci pracovala aj v dialyzačnom centre Logman v Bratislave a taktiež aktívne navštevovala  VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave so zameraním na verejné zdravotníctvo, ktorú úspešne ukončila v roku 2012. Po ukončení práce na neurologickej klinike plynule prešla do ambulancie diabetológie a porúch látkovej premeny a výživy v Bratislave, kde aktívne pracuje až dodnes.   Pani Lisičanová, čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen, alebo vás inšpiroval nejaký vzor? Pri výbere môjho povolania som vôbec nemusela rozmýšľať. Vždy ma lákalo zdravotníctvo a odmalička som vedela, že sa chcem vybrať týmto smerom. Bolo to aj preto, že mojej jednovaječnej dvojičke diagnostikovali diabetes mellitus 1 typu ako dvojročnej. Takže už od detstva som sa musela naučiť zvládať akútne komplikácie diabetu, podať sestre prvú pomoc a, samozrejme, pozorovala som prácu zdravotníkov, keď bola moja sestra hospitalizovaná. Preto som sa rozhodla byť sestrou a pomáhať tým, ktorí to potrebujú.   O vás je známe, že pacientov vítate s úsmevom, venujete im čas a rozprávate sa s nimi, radíte im, povzbudzujete ich. V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie?   Stále sa riadim tým, že sa správam k druhým tak, ako by som chcela, aby sa správali ku mne. Nikdy neviete, čím ten druhý človek prechádza, čo prežíva, preto si myslím, že by sme sa mali k sebe správať slušne a milo. Keďže naši pacienti majú chronické nevyliečiteľné ochorenie, je dobré, ak vedia, že v našej ambulancii nájdu sestru aj lekára, ktorí im pomôžu, poradia, podporia, ale dajú im aj pocit, že v tom nie sú sami. Pozitívna spätná väzba od pacienta je ten moment, keď viem a vidím, že robím niečo zmysluplné, a to mi dáva energiu a chuť do ďalšej práce. Neviem si predstaviť, že by som robila niečo, čo ma nebaví.   Akí sú vaši pacienti? Uvedomujú si, že trpia nielen diabetom, ale často aj dyslipidémiou a vysokým kardiovaskulárnym rizikom? Tak ako v každej ambulancii, aj u nás máme rôznych pacientov. Tých, ktorí si uvedomujú vážnosť svojho ochorenia, komplikácie, riziká spojené s ním a snažia sa dodržiavať pokyny lekára, dodržiavať liečbu a spolupracujú. No a, samozrejme, máme aj takých, čo všetko bagatelizujú aj napriek tomu, že vedia, že kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí pacientov s diabetes mellitus.   Sú vaši pacienti motivovaní robiť zmeny vo svojej životospráve, napríklad prestať fajčiť a začať žiť zdravšie? Zaujímajú sa o svoju hladinu cholesterolu? Motivovaní sú. To áno. Rozhodnú sa zmeniť životosprávu, prestať fajčiť… Hneď na začiatku sa ich snažíme usmerniť, aby si nedávali nereálne ciele, pretože túžba dosiahnuť všetko naraz je síce pekná, no počiatočná motivácia a odhodlanie spravidla nevydržia. Je dobré, keď je cieľ ohraničený časom. Napríklad taká dohoda s lekárom, že do budúcej kontroly schudne 5 kíl. Cieľ je ľahko merateľný a ak sa splní, tak motivuje pacienta do ďalších bojov… Dôležitým krokom k úspechu je,  že si pacient uvedomí prínos splneného cieľa – pozitívny vplyv na jeho zdravie. Naši pacienti sa o hladinu cholesterolu zaujímajú na každej kontrole. Je to hneď druhá otázka po otázke: Aký je cukor?  Žiaľ, s navrhovanou liečbou lekára nie všetci súhlasia.   Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie – čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde si dobíjate baterky? Keďže som mama dvoch synov, tak môj voľný čas patrí im. Sú to najvzácnejšie, čo mám, a preto som šťastná, keď sú oni šťastní. Spoločne trávime čas hlavne vonku, veľa športujeme. Som osoba, ktorá sa rada smeje, teší sa z maličkostí a z momentov, ktoré sa nedajú kúpiť za peniaze. Nie je nič krajšie, ako byť s ľuďmi, ktorých ľúbim, s mojou rodinou.      

Ďakujeme vám za rozhovor Odborná redakcia KARDIO News