Rozhovor s osobnosťou mesiaca PhDr. Editou Valáškovou
Po skončení štúdia na strednej zdravotníckej škole v odbore zdravotná sestra začala Edita Valášková pracovať na I. internej klinike ako sestra v nepretržitej prevádzke, neskôr na pozícii manažéra. V roku 2013 získala ocenenie Biele srdce v kategórii Sestra manažér. Niekoľko rokov pôsobila ako externý učiteľ odbornej praxe. Ukončila špecializačné štúdium Ošetrovateľská starostlivosť o dospelých vo vnútornom lekárstve a Manažment v ošetrovateľstve. Počas svojej dlhoročnej práce úspešne ukončila externé bakalárske, magisterské a rigorózne štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v odbore Ošetrovateľstvo.
Čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen, alebo vás inšpiroval nejaký vzor? Voľba povolania je dôležitým životným rozhodnutím. Ako mladé dievča som nemala jasnú predstavu o tom, aké povolanie chcem robiť, akým smerom sa chcem uberať. V mojom rozhodovaní mi pomohli rodičia. Profesia sestry je náročná, často spoločensky a finančne nedocenená, ale neľutujem, že som sa stala sestrou. Ako dlho pracujete v diabetologickej ambulancii? Aký pacient je diabetik? Svoju dlhoročnú prax som vykonávala na lôžkovom oddelení I. internej kliniky. Pacientom s diabetom sa ako ambulantná sestra venujem 6 rokov. A aký pacient je diabetik? Každý pacient je individuálna bytosť, každý svoje ochorenie vníma inak, čo si vyžaduje aj individuálny prístup. Niektorí pacienti pristupujú k svojmu ochoreniu veľmi zodpovedne, niektorí sú menej zodpovední a sú aj takí, ktorí ochorenie bagatelizujú, neuvedomujú si jeho vážnosť a komplikácie s tým spojené. Diabetes je chronické celoživotné ochorenie a spolupráca pacienta je pre dobrú kompenzáciu diabetu kľúčová. Máte nejaký tip, ako motivovať pacienta k vyššej zodpovednosti a lepšej spolupráci? Zodpovednosť za manažment diabetu a dobrú kompenzáciu liečby je na pleciach každého pacienta v spolupráci so svojím lekárom a sestrou, diabetes je jedno z mála ochorení, ktorého priebeh vo veľkej miere môže pacient svojím prístupom ovplyvniť. Mojou úlohou je edukovať pacienta, poskytnúť mu dostatok informácii o ochorení, o komplikáciách, o životospráve, mať spätnú väzbu. Pochvalou, pozitívnou kritikou, povzbudením motivovať pacienta a dosiahnuť, aby prevzal na seba väčšiu časť zodpovednosti za vlastné zdravie. Diabetológia prešla za posledných 20 rokov obrovským vývojom. Ako by ste charakterizovali možnosti v oblasti liečby alebo technológií dnes v porovnaní so situáciou pred 10 rokmi? Môže dnes pacient s diabetom viesť rovnako plnohodnotný život ako iní ľudia? Diabetes mellitus je jedným z najzávažnejších a v súčasnosti pravdepodobne najčastejších chronických ochorení. Odbor diabetológia napreduje a ponúka veľa možnosti liečby pacientom s diabetom 1. a 2.typu. Novým, už osvedčeným trendom a spôsobom liečby diabetu 1. typu je inzulínová pumpa, kontinuálny monitoring glykémie, ktorý upozorňuje na vysoké a nízke hladiny glukózy, nový rad glukomerov komunikujúcich s inzulínovou pumpou, softvér určený na automatický prenos údajov z pumpy na diaľku k lekárovi, mobilné aplikácie počítania sacharidových jednotiek, ako aj množstvo inzulínových analógov, ktoré pre pacienta predstavujú voľnejší stravovací režim a flexibilitu životného štýlu. U diabetikov 2. typu je to skupina liekov s inkretínovým účinkom GLP-1 receptormi, inhibítory DPP-4 vo forme tabliet a injekcií, ktoré sa aplikujú raz týždenne, odďaľujú podávanie inzulínu, u obéznych pacientov vedú k podstatnému zníženiu telesnej hmotnosti. Diabetik môže viesť plnohodnotný život, ale musí vedieť, ako a musí sa chcieť o seba starať, to sa odzrkadlí na jeho zdravotnom stave a kvalite života. Pani Valášková, je o vás známe, že ste vynikajúco zorganizovaná a napriek vysokému pracovnému zaťaženiu vždy vítate pacientov s úsmevom. V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie? Práca sestry v ambulancii je psychicky a časovo náročná, aj napriek tomu sa usilujem byť trpezlivá, ústretová, ohľaduplná a precízna vo svojej práci. Ak príde pacient negatívne naladený, pozitívnym prístupom, úsmevom, rozhovorom sa snažím „odviazať pacienta“ a navodiť príjemnú atmosféru a pohodu. Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie – čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky? Rodina je najviac, rodinné zázemie a priatelia, na ktorých sa môžete spoľahnúť. Mojím relaxom je dobrá kniha, prechádzky v prírode, cestovanie, bicyklovanie, lyžovanie.
Ďakujeme vám za rozhovor Odborná redakcia DIA News
