Teriflunomid zlepšuje kognitívne schopnosti pacientov

s relapsujúcou sclerosis multiplex

Odborná redakcia SM News

Kognitívne poruchy postihujú dve tretiny osôb s diagnózou skleróza multiplex (SM). Prejavujú sa najčastejšie v doménach: rýchlosť spracovania informácií, pamäť a učenie. Môžu mať výrazný negatívny vplyv na liečbu symptómov samotného ochorenia, adherenciu k liečbe, aktivity každodenného života a zamestnanie (Chen et al., 2020).

Hodnotenie vplyvu farmakologickej liečby na kognitívne poruchy nie je jednoznačné. Táto skutočnosť vyplýva z rôzneho dizajnu štúdií, zo sledovaní rôznych kognitívnych domén, nedostatočne popísaných výsledkov z hľadiska klinického prínosu a podobne. Preto sú vždy so záujmom sledované nové klinické štúdie v tejto oblasti (Chen et al., 2020).

Niektoré štúdie naznačujú inverzný vzťah medzi kognitívnymi poruchami a adherenciou k liečbe SM. Bolo by nutné ďalej overiť uvedené poznatky v špeciálne dizajnovaných klinických štúdiách zameraných na uvedenú problematiku (Giedraitiene et al., 2022).

Tohto roku bola publikovaná post hoc analýza klinickej štúdie TEMSO (Teriflunomide Multiple Sclerosis Oral) zameraná na hodnotenie kognitívnych schopností u pacientov liečených teriflunomidom. Išlo o medzinárodnú multicentrickú randomizovanú placebom kontrolovanú dvojito zaslepenú štúdiu sledujúcu účinok teriflunomidu u pacientov s relapsujúcou SM. Do klinickej štúdie boli zaradené osoby vo veku 18 – 55 rokov s hodnotami Expanded Disability Status Scale (EDSS) skóre 0 – 5,5 a s ≥ 2 klinickými relapsami 2 roky alebo 1 klinickým relapsom 1 rok pred zaradením do štúdie. Dĺžka sledovania 108 týždňov s možnosťou pokračovať v rozšírenej fáze trvajúcej vyše 3 roky (spolu vyše 5 rokov). Detaily klinickej štúdie sú popísané v literatúre (O’Connor et al., 2011).

Samotná post hoc analýza hodnotila 709 osôb liečených teriflunomidom v dávke 14 mg/deň už od vstupu do štúdie. Kognitívne schopnosti účastníkov sa hodnotili s využitím Paced Auditory Serial Addition Test 3 (PASAT-3). Uvedený test meria kognitívne schopnosti na základe merania rýchlosti spracovania zvukovej informácie, flexibility
a poklesu/zachovania zručnosti počítať. Odpovede boli potom numericky transformované do PASAT-3 Z-skóre. Ide o štandardizovaný test používaný v klinických štúdiách. Samotní účastníci boli ešte rozdelení do troch skupín podľa objemových zmien mozgu (angl. Brain Volume Loss (BVL)) v časovom intervale 2 roky: BVL ≤ 0,52 %, BVL > 0,52 % – 2,18 % a BVL ≥ 2,18 %. Charakteristika pacientov vo všetkých troch skupinách v čase zaradenia do klinickej štúdie bola vo všeobecnosti veľmi podobná (Sprenger et al., 2022).

Výsledky potvrdili už známu skutočnosť, že liečba teriflunomidom má pozitívny vplyv na objemové zmeny mozgu (BVL) u liečených osôb (Miller, 2021). Pacienti liečení teriflunomidom v porovnaní s placebom majú o 68 % väčšiu šancu, že budú v skupine s BVL ≤ 0,52 % ako BVL > 0,52 % – 2,18 % alebo ≥ 2,18 % (Odds Ratio OR = 1,68; 95 % CI = 1,28 – 2,08; p = 0,010). Podobne aj pacienti liečení s teriflunomidom v porovnaní s placebom majú o 82 % väčšiu šancu byť v skupine s BVL ≤ 0,52 % alebo > 0,52 % – 2,18 % ako BVL ≥ 2,18 % (OR = 1,82; 95 % CI = 1,36 – 2,28; p = 0,010) (Sprenger et al., 2022).

Zmena hodnoty PASAT-3 Z-skóre v závislosti od dĺžky liečby s teriflunomidom (všetci analyzovaní pacienti spolu, priemer + štandardná odchýlka) (Sprenger et al., 2022).

Zmena hodnoty PASAT-3 Z-skóre v závislosti od dĺžky liečby s teriflunomidom (podľa hodnoty parametru BVL, priemer + štandardná odchýlka) (Sprenger et al., 2022).

Pacienti s hodnotami BVL ≥ 2,18 % liečení teriflunomidom vykazovali lepšie kognitívne schopnosti ako pacienti v samotnej klinickej štúdii na placebe a neskôr v rámci rozšírenej fázy štúdie prestavení na liečbu teriflunomidom. Z tohto pozorovania urobili autori záver, že včasné nastavenie na liečbu teriflunomidom prináša väčší úžitok ako neskoršia intervencia (Sprenger et al., 2022). Uvedený poznatok je v súlade so závermi z iných štúdií ukazujúcimi na pozitívny účinok včasnej farmakologickej liečby na objemové zmeny mozgu (Favaretto et al., 2018).

Je tiež dôležité poznamenať, že výsledky liečby teriflunomidom sú konzistentné v rámci retrospektívnych analýz klinických štúdií TOWER a TEMSO, pri ktorých boli použité alternatívne metódy hodnotenia objemových zmien mozgu (Andravizou et al., 2019).

Pozitívny účinok teriflunomidu na kognitívne schopnosti u osôb so SM bol potvrdený aj v nedávno publikovanej observačnej štúdii, do ktorej bolo zaradených 30 osôb so SM (priemerný vek 46,6 ± 10,3 roka
a trvanie ochorenia 8,0 ± 2,8 roka) a 30 zdravých osôb zodpovedajúceho veku a pohlavia ako kontrola. Liečba teriflunomidom sa musela uskutočňovať minimálne 12 mesiacov pred zaradením do štúdie. V rámci štúdie sa hodnotil plný kognitívny profil pomocou testov Brief Repeatable Battery of Neuropsychological Tests. Kognitívne schopnosti a objem mozgu boli hodnotené pri vstupe do štúdie a opakovane po 12 mesiacoch (Corallo et al., 2021).

Výsledky ukázali, že liečba teriflunomidom môže potenciálne spomaľovať akumuláciu mikroštruktúrnych poškodení sivej a bielej hmoty mozgu. Zároveň prispieva k lepšiemu zachovaniu kognitívnych schopností zvlášť v oblasti domény pamäte. Podľa autorov štúdie počas liečby teriflunomidom nedošlo k objemovým zmenám mozgu, čo viedlo k zlepšeniu pamäte, preto môžeme predpokladať neuroprotektívny potenciál teriflunomidu. Uvedené závery posilňujú naše poznanie, že existuje spojenie medzi poklesom objemu mozgu a kognitívnymi poruchami (Corallo et al., 2021).

Doterajšie poznatky o liečbe s teriflunomidom potvrdzujú jeho pozitívny účinok so zreteľom na zmenšovanie objemu mozgu u pacientov s relapsujúcou formou sklerózy multiplex, čo sa konzistentne prejavuje kladným účinkom na priebeh samotného ochorenia a zlepšením kvality života pacientov liečených teriflunomidom (Miller et al., 2021).

Literatúra

1. Andravizou, A. et al. (2019): Autoimmun. Highlights, 10, 7
2. Corallo, F. et al. (2021): Psychol. Health Med., doi.org/10.1080/13548506.2021.1931371
3. Favaretto, A. et al. (2018): Mult. Scler. Demyel. Dis., 3, 1
4. Giedraitiene, N. et al. (2022): Sci. Rep., 12, 12447
5. Chen, M.H. et al. (2020): CNS Drugs, 34, 599–628
6. Miller, A.E. (2021): Neurodegener. Dis. Manag., 11, 387–409
7. O’Connor, P. et al. (2011): N. Engl. J. Med., 365, 1293-1303
8. Radue, E.-W. et al. (2017): Neurol. Neuroimmunol. Neuroinflamm., 4, e390
9. Sprenger, T. et al. (2020): Mult. Scler. J., 26, 1207–1216
10. Sprenger, T. et al. (2022): Mult. Scler. J., 28, 1719–1728
11. Vollmer, T. et al. (2016): Neurol. Sci., 37, 165–179