Rozhovor s osobnosťou mesiaca MUDr. Agnešou Okkelovou
MUDr. Agneša Okkelová sa narodila v Zlatých Moravciach. Študovala na Lekárskej fakulte UK v Martine. Po ukončení štúdia nastúpila na interné oddelenie všeobecnej nemocnice v Topoľčanoch. Po absolvovaní internistického kmeňa z vnútorného lekárstva prijala ponuku práce v diabetologickej ambulancii. Počas tohto obdobia zároveň získala špecializačnú skúšku z diabetológie a porúch látkovej premeny a výživy. Práci v diabetologickej ambulancii ostala verná, čomu zodpovedá aj jej 31-ročná prax v tomto odbore.
Prezradíte našim čitateľom, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k diabetológii?
Už odmalička som mala vrúcny vzťah k prírode a ľuďom. Vždy som utekala na pomoc chorým a slabým. Na strednej škole už bolo rozhodnuté, že pôjdem na medicínu. Môj sen sa splnil, keď ma prijali na Lekársku fakultu UK v Martine.
K diabetológii som sa dostala akosi postupne a prirodzene, keď mi počas práce na internom oddelení ponúkli miesto v diabetologickej ambulancii, ktoré som prijala. Rozhodnutie venovať sa pacientom s diabetes mellitus do dnešného dňa, už 31 rokov vôbec neľutujem.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bol práve diagnostikovaný diabetes, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Kolegovia mi iste dajú za pravdu, že často musíme byť pre našich pacientov tak trochu psychológmi. Hlavne prvé návštevy sú pre nich veľmi náročné vzhľadom na to, že si už čo-to prečítali o svojom ochorení, našli množstvo hlavne negatívnych skúseností a sú prirodzene vystrašení, preto bez zbytočných formalít pacientom vysvetlím, aký majú zdravotný stav, ale aj to, že ak na sebe zapracujú a budú dodržiavať liečebné postupy, tak sa môžu zaradiť do normálneho života na všetkých úrovniach. Našou úlohou je uľahčiť im prijať chorobu ako sprievodkyňu životom, že cukrovkou sa život nekončí. Veľakrát ich treba naučiť sebadôvere, precíznosti a dôslednosti. Nestrašiť ich, ale byť im pomocníkom a partnerom.
Diabetológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť diabetológie? Prídu na trh lieky alebo technológie, ktoré „vyliečia diabetes“?
Keď sa zamyslím a retrospektívne si prejdem moje začiatky a obrovský progres, akým sa diabetológia za tých pár rokov posunula, hlavne čo sa týka liečby diabetu, som v nemom úžase. Na začiatku mojej lekárskej praxe sme mali jeden druh inzulínu a 2 PAD. Pacienti nemali glukomery, ihly a striekačky si vyvárali.
Za posledné desaťročia napredovala liečba cukrovky míľovými krokmi. Môžeme povedať, že o našich diabetikov je postarané na špičkovej, svetovej úrovni. Či sú to nové inzulíny, PAD alebo technické vybavenie, ktoré slúži komfortu našich pacientov a ich životov.
Diabetes mellitus je chronické celoživotné ochorenie, s vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Táto práca ma napĺňa a vnímam ju ako poslanie, nielen ako povolanie. So sestričkou a našimi pacientmi tvoríme jednu veľkú rodinu. Z roka na rok spolu prekonávame radostné, ale, žiaľ, občas aj bolestné situácie života. Ani neviem, ako mi ubehol život vo víre povinností.
Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Vo voľnom čase rada čítam, chodím do prírody a venujem sa vnúčatám. No a ďalším spôsobom dobíjania bateriek je moja práca. Najlepšie sa cítim medzi svojimi pacientmi, rada by som bola ešte užitočná aj v jeseni života svojimi radami a skúsenosťami.
Ďakujeme vám za rozhovor. Odborná redakcia DIA News
