Rozhovor s osobnosťou mesiaca MUDr. Dušanom Forbakom

MUDr. Dušan Forbak sa narodil v Martine, ktorý v tom čase nebol už ani Turčiansky, ani Svätý. Svoje detstvo strávil s rodičmi a sestrou vo veľkom meste Plzeň. Českú kultúru obdivuje, hoci sa vždy cítil ako Slovák a idealizoval si to. Ako štipendista študoval tri roky na lýceu vo francúzskom Nîmes, kde aj maturoval. Priateľský vzťah k francúzskej kultúre v ňom pretrváva doteraz. Pri rozhodovaní o ďalšom smerovaní bol ovplyvnený myšlienkami „návratu k prírode“ J. J. Rousseaua. Idealizoval si život na vidieku a prácu v poľnohospodárstve. Všetko sa zmenilo, keď v ňom objavila talent pre medicínu profesorka zo strednej školy. Jeho alma mater bola LF UK v Bratislave. Celoživotným pôsobiskom sa mu stalo malé mestečko na prevažne maďarskom vidieku (aj k maďarskej kultúre si vypestoval pozitívny vzťah) – v Želiezovciach – s už, bohužiaľ, pomerne zdevastovanou riekou Hron, okolitými lužnými lesmi a historickým anglickým parkom pri esterházyovskom kaštieli. Riadením osudu sa stala jeho poslaním diabetológia, s prácou je veľmi spokojný, s pacientmi má dobré a niekedy aj priateľské vzťahy. Súčasne má veľkú oporu v sestričke Alžbete Tóthovej, ktorá má všetkých 5 „o“: je odborne zdatná, obetavá, ochotná, oddaná a optimistická.   Vážený pán doktor, aký bol pre vás rok 2020? Navzdory pandémii koronavírusu bol pre mňa rok 2020 po pracovnej aj osobnej stránke výnimočný. Naučil ma pokore a vyzdvihol dôležitosť medziľudských vzťahov. Aj napriek fyzickej izolácii od pacientov sa pri vzdialenej komunikácii s nimi upevnil pocit empatie a spolupatričnosti. Vo fáze uvoľnenia medzi dvomi vlnami som prežíval obmedzené kontakty s najbližšími priateľmi a s rodinou oveľa intenzívnejšie.   Ochorenie COVID-19 zasiahlo poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Zmenila sa starostlivosť o diabetikov aj vo vašej ambulancii? V našej ambulancii sme počas pandémie v rámci možností vytvorili podmienky na to, aby pacienti mohli prísť osobne. Dôsledne sme dezinfikovali, zaviedli sme účinný bezplatný systém časeniek, takže pacienti sa v čakárni nehromadili. Tí, ktorí z objektívnych alebo aj psychologických dôvodov – obavy – nemohli prísť, boli vybavení elektronicky.   Pandémia COVID-19 urýchlila digitalizáciu spoločnosti. Do akej miery je možné liečiť pacienta s diabetom na diaľku? Starostlivosť o diabetikov je komplexná záležitosť, ktorá sa zameriava nielen na vyrovnanie glykémií, ale aj na sledovanie iných parametrov metabolizmu a špecifických komplikácií. Fyzický kontakt s pacientom je najdôležitejší. Okolnosti nás prinútili viac sa zamerať na telefonickú a mailovú komunikáciu. V podmienkach telemedicíny však nie je možné celkom zabrániť nežiaducemu vývoju ochorenia. Prejavilo sa to napríklad aj zvýšeným počtom amputačných príhod. V druhej vlne, žiaľ, došlo aj k fatálnym následkom, čo len dokazuje, aké rizikové ochorenie je diabetes.   Aké nové spôsoby komunikácie s pacientom využívate vo vašej ambulancii? Čo sa vám najviac osvedčilo – SMS, email, skype, whatsapp, iné? V telekomunikácii s pacientmi u nás prevažuje klasické telefonovanie, ktoré je osobnejšie ako elektronická pošta. V menšej miere využívame aj mailovú komunikáciu, najmä pri vyhodnocovaní glykemických profilov.   Diabetológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť diabetológie? Prídu na trh lieky alebo technológie, ktoré „vyliečia diabetes“? Možnosti liečby diabetu sa v poslednej dekáde výrazne zlepšili, v medikamentóznej liečbe sú prínosom gliflozíny a „oprášené“ agonisty GLP-1 aj v kombinácii s inzulínmi, čo prináša pacientom väčšiu jednoduchosť a komfort liečby, spojený s dobrou účinnosťou. Žiadny liek však nie je účinný bez spolupracujúceho a motivovaného pacienta. Dôsledná edukácia preto zostáva nosným pilierom diabetológie.   Diabetes mellitus je chronické celoživotné ochorenie, s vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou? Vo všeobecnosti sú najväčšou výzvou pacienti, ktorí sa stavajú negativisticky k liečbe, ktorých je potrebné presvedčiť, „zlomiť“, aby sa účinne liečili. Je to dobrý pocit, keď pacient sám s odstupom času pochopí a uzná, že to bolo preňho prospešné. Tak ako umelec túži po potlesku, aj lekár túži po uznaní.   Aká je podľa vás prognóza vývoja pandémie COVID-19 celosvetovo a u nás na Slovensku? Kedy sa vrátime k životu, na ktorý sme boli zvyknutí, resp. ako je teraz moderné hovoriť: Myslíte si, že už nikdy nebude nič ako predtým a nastane „nový normál“? Ohľadne súčasnej pandémie som optimista. Nič netrvá večne a očkovanie je svetlom na konci tunela. Ľudstvo však čakajú iné, nepoznané výzvy…   Na záver dovoľte jednu osobnú otázku – čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde si dobíjate baterky? Vo voľnom čase sa venujem záhradkárčeniu – to je ten návrat k prírode, hrám súťažne šach na amatérskej úrovni, vyše 30-krát som zabehol Bielu Stopu, rád cestujem, chodím s manželkou do prírody a čítam knihy o histórii.  

Ďakujeme vám za rozhovor Odborná redakcia DIA News