Rozhovor s osobnosťou mesiaca MUDr. Radovanom Plášilom

MUDr. Radovan Plášil sa narodil v Martine v roku 1974 a útlejšie detstvo v podstate strávil v Sýrii, kde pracovali jeho rodičia. Po návrate na Slovensko strávil druhý stupeň základnej školy v Internátnej športovej škole v Banskej Bystrici. Gymnázium aj lekársku fakultu absolvoval v Martine. Po ukončení štúdia pracoval 11 rokov na diabetologickom oddelení v Ľubochni. V roku 2008 si založil novú diabetologickú ambulanciu vo Vrútkach, ktorej ostal verný až dodnes. Manželka Janka sa tiež venuje medicíne, starší syn si vybral dráhu kariérneho diplomata a mladší asi pôjde rodičovskou cestou.   Vážený pán doktor, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k diabetológii? Štúdium medicíny som pôvodne neplánoval. Na strednej škole som mal blízko k architektúre, no nakoniec som sa rozhodol pre medicínu. Po ukončení štúdia v roku 1999 a po polročnom pobyte na internej klinike v Martine som po úspešnom konkurze nastúpil na Diabetologické oddelenie NEDÚ v Ľubochni – a bolo rozhodnuté.   Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bol práve diagnostikovaný diabetes, aby ste získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci? Od začiatku sa snažím pacientom zdôrazňovať, že základ úspešnej liečby je v stravovaní, životospráve a pravidelnom užívaní liečby, to sú tri základné piliere. Dôvera sa, samozrejme, získava postupne. V rámci komunikácie s pacientom sa so sestričkami vyhýbame imperatívnemu tónu, snažíme sa byť priateľskí a pacienti si to vážia.   Diabetológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali svoje možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť diabetológie? Prídu na trh lieky alebo technológie, ktoré „vyliečia diabetes“? Rýchlosť vývoja nových liekov a technológií v diabetológii patrí asi medzi najrýchlejšie napredujúce odbory v internej medicíne. Diabetológia okrem toho vyžaduje v liečbe dostatok empirických skúseností. Problém vidím v rýchlom náraste počtu pacientov, pričom počet diabetologických ambulancií je skôr v stagnácii. To vyvíja na ambulantné podmienky veľký časový a mentálny tlak, nie je to vôbec jednoduché. Samozrejme, nové línie liečby a technológie skvalitňujú liečbu, ktorá sa za posledných 10 – 15 rokov posunula výrazne dopredu.   Diabetes mellitus je chronické celoživotné ochorenie, s vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou? Musím sa zamyslieť (úsmev). S viacerými pacientmi mám blízky dlhoročný vzťah a každý príbeh je, samozrejme, jedinečný. Napadá mi príbeh Miloša, ktorý je jedným z prvých pacientov na inzulínovej pumpe na Slovensku. Dlhodobo má výborné, vyrovnané výsledky. Teraz má 45 rokov, diabetes trvá 35 rokov a je bez komplikácií. Je taký samostatný a dôsledný v liečebnom režime, že ja v podstate iba zastávam funkciu „technickej a logistickej“ podpory (úsmev). A aj o tomto je diabetes, fascinujúce.   Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky? Bez športu a pohybu by som asi „neprežil“ (smiech). Veľmi rád trávim voľný čas v prírode. Mám rád beh (trailový horský), turistiku, horský bicykel a v zime skialpinizmus. Bývame v nádhernom Turci, takže námety „kam“ sú široké. Okrem toho pravidelne hrávam bedminton a basketbal. Pomerne veľa čítam a som priaznivec cestopisov a východných kultúr. No a dúfam, že bude možnosť trochu pocestovať. Mám šťastie, že viaceré záľuby zdieľame spoločne s manželkou a radi sa pripojíme k dobrým priateľom.

Ďakujeme vám za poskytnutie rozhovoru

Odborná redakcia DIA News