Spojenie myseľ – srdce – telo: Vedecké vyhlásenie American Heart Association o vplyve psychického zdravia na kardiovaskulárne ochorenia

Spojenie myseľ – srdce – telo: Vedecké vyhlásenie American Heart Association o vplyve psychického zdravia na kardiovaskulárne ochorenia

Odborná redakcia KARDIO News

Potrebu harmónie medzi mysľou a telom zdôrazňovali už starí Gréci. V 17. storočí anglický lekár a anatóm Thomas Willis označil smútok a dlhotrvajúce trúchlenie za jednu z príčin diabetu. Dnešné výskumy potvrdili obojstranný vzťah medzi diabetom a depresiou (Katon et al., 2010). V 30. rokoch 20. storočia sa objavili práce, ktoré poukazujú na vzťah medzi depresiou a mortalitou na kardiovaskulárne ochorenia (KVO). Je nutné pripomenúť, že v štúdiách sa používala definícia depresie veľmi široko, a nie vždy znamená klinickú manifestáciu tohto ochorenia u študovanej osoby. Depresívna nálada zvyšuje o 50 – 60 % riziko nefatálnej alebo fatálnej ischemickej choroby srdca po adjustovaní na klasické rizikové faktory KVO ochorení. Ďalšie epidemiologické štúdie potvrdili uvedené skutočnosti (Everson-Rose & Lewis, 2005; Coombs, 2008).

American Heart Association (AHA) publikovala tohto roku vedecké vyhlásenie o vplyve psychického zdravia na KVO. Na základe analýzy veľkého množstva údajov možno urobiť nasledovné závery (Levine et al., 2021):
  1. psychické zdravie je dôležitou zložkou zdravotného stavu pacientov s KVO alebo rizikom KVO,
  2. myseľ, srdce a telo sú prepojené a závislé, preto ich možno nazvať prepojením mysle – srdca – tela,
  3. existuje veľké množstvo kvalitných údajov, ktoré jasne dokazujú spojenie medzi psychickým zdravím a KVO, resp. rizikom KVO,
  4. rastie počet dôkazov, že psychologické zdravie môže byť kauzálne spojené s biologickými mechanizmami a správaním, ktoré prospieva k zvýšenému riziku KVO alebo je priamo príčinou vzniku KVO,
  5. prevažujú dôkazy o tom, že psychologické intervencie majú pozitívny vplyv na kardiovaskulárne zdravie. Sú vypracované jednoduché screeningové postupy, ktoré sa môžu použiť u pacientov s KVO alebo rizikom KVO na zhodnotenie ich psychologického zdravotného stavu
  6. v hodnotení a manažmente pacientov s KVO alebo rizikom KVO sa odporúča zvážiť aj zhodnotenie psychologického zdravia.
  Nejde o prvú aktivitu AHA v tejto oblasti. Už v roku 2008 vedecká rada AHA zverejnila odporúčania pre vyhľadávanie, hodnotenie a liečbu depresie u pacientov s koronárnou chorobou srdca (Lichtman et al., 2008). Za jednu z prelomových štúdii, ktorá poukazuje na vzťah psychosociálnych faktorov a infarktu myokardu (IM), sa považuje medzinárodná štúdia INTERHEART. Išlo o štúdiu typu prípad-kontrola (angl. case-control study), ktorá sa uskutočnila v 52 krajinách sveta a zahŕňala 15 152 pacientov s akútnym infarktom myokardu a 14 820 jedincov v kontrolnej skupine. Štúdia hodnotila vybrané rizikové faktory, ktoré sú modifikovateľné (aspoň čiastočne) a je relatívne jednoduché ich zistiť, napr. fajčenie v súčasnosti, pravidelné cvičenie, hypertenzia, abdominálna obezita. Ďalším rizikovým faktorom bol psychosociálny index, ktorý popisuje mentálny stav, resp. reakciu jedinca na okolie, v ktorom žije (Yusuf et al., 2004). Psychosociálny index predstavuje konštrukciu, ktorá odráža prítomnosť depresie, stresu na pracovisku a/alebo doma, finančného stresu, schopnosti kontrolovať životné udalosti a podobne. Položka stres v sebe obsahuje aj prítomnosť úzkosti (Rosengren et al., 2004). Zaujímavým zistením bol poznatok, že veľkosť vplyvu rizikového faktora – psychosociálny index – je porovnateľná so známymi rizikovými faktormi, napr. diabetes, hypertenzia, fajčenie v súčasnosti (Rosengren et al., 2004; Yusuf et al., 2004). Dôležitým výsledkom uvedenej štúdie je tiež skutočnosť, že 9 modifikovateľných rizikových faktorov – fajčenie v súčasnosti, diabetes, hypertenzia, abdominálna obezita, psychosociálny index, denná konzumácia ovocia a zeleniny, pravidelné cvičenie, pravidelná konzumácia alkoholu a pomer apolipoproteínov ApoB/ApoA1 je spojených s populačným atributívnym rizikom IM u mužov 90 % a u žien 94 % (Yusuf et al., 2004). Nepriaznivé psychosociálne faktory z hľadiska KVO nás sprevádzajú celý život. V detstve je to napríklad zanedbávanie a týranie a nepriaznivé sociálne ekonomické podmienky, v ktorých jedinec vyrastá. V dospelosti pribúdajú ďalšie. Metaanalýzy potvrdili 1,5-násobné zvýšenie rizika koronárnej choroby srdca v dôsledku sociálnej izolácie a 1,3-násobné zvýšenie v dôsledku stresu na pracovisku (Steptoe & Kivimäki, 2013). Stres na pracovisku býva často podceňovaným faktorom, aj keď významne ovplyvňuje duševné a somatické zdravie. Realita v podobe neúmerných pracovných nárokov, malej možnosti ovplyvňovať vlastnú prácu a napätie na pracovisku sú nezávislými rizikovým faktormi duševných ochorení v strednom veku. Podľa analýzy by 14 % prípadov duševných ochorení mohlo byť eliminovaných, ak by sa podarilo odstrániť stres na pracovisku. Uvedené zistenia boli potvrdené aj dlhodobými štúdiami (Giga, 2018; Harvey et al. 2018). Ak hovoríme o negatívnom vplyve psychosociálnych faktorov na KV zdravie, na druhej strane môžeme na základe štúdií popísať pozitívny vplyv optimizmu na KV ochorenia. Analýza 15 štúdií s celkovým počtom 229 391 pacientov (doba sledovania priemer 13,8 roka) ukázala, že optimizmus je spojený s nižším rizikom kardiovaskulárnych príhod (Relatívne Riziko RR = 0,65; 95 %CI 0,51 – 0,78; p < 0,001) a úmrtnosťou zo všetkých príčin (RR = 0,86; 95 %CI 0,80 – 0,92; p < 0,001). Naopak pesimizmus má vzťah k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych príhod. Výsledky boli adjustované na potenciálne možné modifikujúce faktory, ako je napr. depresia. Veľkosť týchto efektov je porovnateľná s inými uznávanými rizikovými faktormi. Pravdepodobne existuje niekoľko vysvetlení, napr. optimizmus pozitívne vplýva na zdravší životný štýl. Podľa štúdií pesimizmus negatívne ovplyvňuje zápalové procesy v tele, dysfunkciu endotelu, reguláciu stresových hormónov a podobne (Huffman, 2019; Rozanski et al., 2019). Zaujímavé je tiež zistenie, že optimizmus počas hospitalizácie po prvom IM znižuje mortalitu po dobu nasledujúcich 20 rokov (sledovanie medián 22,4 roka, vek pacientov 52,4 ± 8,6 roka). Autori štúdie navrhujú, aby tréning k optimizmu a pozitívna psychológia boli súčasťou rehabilitácie po IM (Weiss-Faratci et al., 2017). Podob.né zistenia poznáme z onkológie. Prežívanie onkologických pacientov naznačuje spojenie medzi prežívaním po diagnostikovaní ochorenia a úrovňou optimizmu (napr. Allison et al., 2003) Známa a často citovaná veľká epidemiologická štúdia Nurses’ Health Study (70 021 jedincov) tiež potvrdila možnosť vzťahu medzi optimizmom a rizikom úmrtia zo všetkých príčin (Hazard Ratio HR = 0,71; 95 %CI 0,66 – 0,76; p < 0,001). Rovnako sa našla súvislosť medzi hodnotením optimizmu účastníčok štúdie a úmrtnosťou na kardiovaskulárne ochorenia (HR = 0,62; 95 %CI 0,50 – 0,76; p < 0,001), cievnou mozgovou príhodou (HR = 0,61; 95 %CI 0,43 – 0,85; p = 0,014), respiračnými ochoreniami (HR = 0,63; 95 %CI 0,48 – 0,82; p < 0,001), infekcie (HR = 0,48; 95 %CI 0,29 – 0,80; p = 0,001) a onkologickými ochoreniami (HR = 0,84; 95 %CI 0,74 – 0,96; p = 0,002). Uvedené zníženie rizika na úmrtie z rôznych príčin zodpovedá iným intervenciám v tejto oblasti medicíny (Kim et al., 2017). Pozitívna myseľ, optimizmus môže hrať dôležitú úlohu v primárnej a sekundárnej prevencii KVO. Šťastní ľudia žijú zdravšie a lepšie (Gan, 2020). Empirické štúdie dlhodobo podporujú záver, že šťastní ľudia sú s väčšou mierou pravdepodobnosti úspešnejší v škole, v športe, politike a medziľudských vzťahoch (Rozanski et al., 2019). Veľká analýza na vzorke 2,5 milióna jedincov ukázala, že ľudia, ktorí sú spokojní so životom, majú zdravší životný štýl, a to aj po adjustovaní na také faktory, ako je napríklad chronické ochorenie, stres v práci a bolesť. Rovnako ani vek, pohlavie, osobný majetok a dostupnosť kvalitných potravín neovplyvnili výsledky analýzy. Zdravý životný štýl je známym preventívnym faktorom z hľadiska KVO (Kushlev et al., 2020). Prevencia kardiovaskulárnych ochorení predstavuje komplexné riešenie. Pozitívna myseľ v rámci spojenia myseľ – srdce – telo je jednou položkou na tomto zozname. Jej význam je daný aj tým, že dôležitú úlohu môže zohrať každý jedinec v duchu citátu: Skutočný optimizmus nespočíva v presvedčení, že všetko pôjde dobre, ale v názore, že nie všetko pôjde zle”. (Jean Dutourd, francúzsky spisovateľ 1920 – 2011).   Literatúra
  1. Allison, P.J. et al. (2003): J. Clin. Oncol., 21, 543-548
  2. Coombs, A. (2008): Nature, 14, 231-233
  3. Everson-Rose, S.A., Lewis, T.T. (2005): Annu. Rev. Public Health, 26, 469–500
  4. Gan, Y. (2020): Appl. Psychol. Health Well Being, 12, 3–6
  5. Giga, S.I. (2018): Lancet Psychiatry, 5, 455-456
  6. Harvey, S.B. et al. (2018): Lancet Psychiatry, 5, 498–506
  7. Huffman, J.C. (2019): JAMA Network Open, 2, e1912211
  8. Levine, G.N. et al. (2021): Circulation, 143, e763–e783
  9. Lichtman, J.H. et al. (2008): Circulation, 118, 1768-1775
  10. Katon, W. et al. (2010): Depression and Diabetes (Katon, W. et al., eds.), Wiley-Blackwell – World Psychiatric Association, Chichester, ix-xi
  11. Kim, E.S. et al. (2017): Am. J. Epidemiol., 185, 21–29
  12. Kushlev, K. et al. (2020): Appl. Psychol. Health Well Being, 12, 166–187
  13. Rosengren, A. et al. (2004): Lancet, 364, 953–962
  14. Richardson, S. et al. (2012): Am. J. Cardiol., 110, P1711-1716
  15. Rozanski, A. et al. (2019): JAMA Network Open, 2, e1912200
  16. Weiss-Faratci, N. et al. (2017): Mayo Clin. Proc., 92, 49-56
  17. Yusuf, S. et al. (2004): Lancet, 364, 937-952

POZOR
VSTUPUJETE DO OBSAHU URČENÉHO PRE ODBORNÚ VEREJNOSŤ

Niektoré informácie sú podľa zákona dostupné len odborníkom. Stlačením tlačidla “vstúpiť” potvrdzujem, že som oprávnenou osobou predpisovať lieky alebo osobou oprávnenou vydávať lieky.

Prístup k informáciam o liekoch viazaných na lekársky predpis

Informácie uvedené na stránke m-edu, s.r.o. sú určené osobám oprávneným predpisovať lieky a osobám oprávneným vydávať lieky (podľa Zákona NR SR č.140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov). Vstupom na stránky m-edu, s.r.o. potvrdzujete, že ste osobou oprávnenou predpisovať lieky, alebo osobou oprávnenou vydávať lieky.

Tieto stránky používajú súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií