Štúdie IGLU-SIT a IGLU-S – Čo nám hovoria výsledky z reálnej klinickej praxe o glulizíne

Štúdie IGLU-SIT a IGLU-S – Čo nám hovoria výsledky z reálnej klinickej praxe o glulizíne

 

Odborná redakcia DIA News

  Zavedenie rýchlo účinkujúcich inzulínových analógov do klinickej praxe významne posunulo liečbu diabetu. Podľa odborníkov rýchlo účinkujúce inzulínové analógy ponúkajú niekoľko výhod v porovnaní s humánnym rýchlo účinkujúcim inzulínom (angl. regular human insulin) (Mathieu et al., 2017):
  • rýchlejší nástup účinku – lepšie priblíženie sa k fyziologickému stavu,
  • lepšiu kontrolu postprandiálnej glykémie,
  • kratšie trvanie doby účinku,
  • nižšie riziko diurnálnej hypoglykémie,
  • nižšie riziko nočnej hypoglykémie,
  • nižšiu potrebu „dojedania sa“ (angl. needs for snacks),
  • väčšiu flexibilitu – možnosť aplikácie tesne pred jedlom, počas jedla alebo tesne po ňom (podľa typu analógu),
  • možnosť použitia v inzulínových pumpách.
    Podľa medzinárodných odporúčaní je začatie liečby inzulínom u pacientov s diabetom 2. typu (DM 2), ktorí sú liečení perorálnymi antidiabetikami a ktorí nedosahujú cieľové hodnoty glykémie, na zváženie. Môže sa pristúpiť k pridaniu bazálneho inzulínového analógu alebo bazálneho inzulínu k existujúcej perorálnej liečbe (angl. basal-supported oral treat-ment (BOT)). Alternatívou je pridanie rýchlo účinkujúcich inzulínových analógov alebo humánneho rýchlo účinkujúceho inzulínu k existujúcej perorálnej liečbe v čase hlavných jedál (angl. supplementary insulin therapy at mealtimes (SIT)). Uvedené odporúčania nájdeme napríklad v spoločnom vyhlásení American Diabetes Association (ADA) a European Association for the Study of Diabetes (EASD) venovanom manažmentu hyperglykémie pri diabete 2. typu (Davies et al., 2018). Podľa niektorých štúdií včasné použitie SIT režimu môže pomôcť B-bunkám pankreasu aspoň čiastočne obnoviť svoju funkciu. Štúdie tiež ukazujú, že SIT režim v porovnaní s BOT režimom môže poskytnúť pacientom s DM 2 väčšiu flexibilitu v liečbe v podobe možnosti úpravy dávky v čase hlavných jedál podľa aktuálnej potreby (Pfohl et al., 2021). V literatúre nájdeme dostatočné množstvo informácií o možnostiach použitia BOT režimu. Relatívne málo informácií je ohľadne využitia SIT režimu v liečbe DM 2. Preto sú pre klinickú prax zaujímavé výsledky nedávno publikovanej IGLU-SIT štúdie z Nemecka (Pfohl et al., 2021). IGLU-SIT je otvorená, prospektívna, multicentrická, neintervenčná štúdia, ktorá trvala 12 ± 1 mesiacov. Štúdia hodnotila pridanie rýchlo účinkujúceho inzulínového analógu glulizínu ako prandiálneho inzulínu u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie liečenými perorálnymi antidiabetikami v podmienkach reálnej klinickej praxe. Do štúdie bolo zaradených 215 osôb (50,7 % ženy) s DM 2 doteraz neliečených inzulínom. Účastníci mali priemerný vek 63,3 ± 10,9 rokov, Body-Mass-Index (BMI) 31,9 ± 5,9 kg/m2, časový interval od diagnostikovania ochorenia 9,0 ± 6,1 rokov a východiskovú hodnotu glykozylovaného hemoglobínu HbA1c 8,3 ± 0,86 %. Zaradenie do štúdie a stanovenie individuálnych cieľov kontroly glykémie bolo na rozhodnutí ošetrujúceho lekára a odsúhlasení pacientom s DM 2. Cieľové hodnoty HbA1c boli stanovené individuálne pre každého účastníka a pohybovali sa v intervale 6,8 ± 0,45 % (Pfohl et al., 2021). Po 12 mesiacoch liečby dosiahlo 38,9 % účastníkov štúdie individuálne stanovené hodnoty HbA1c (primárny cieľ štúdie) a došlo k priemernému zníženiu hodnôt HbA1c o 1,12 ± 1,05 %. V 7-bodovom dennom glykemickom profile došlo k zlepšeniu v každom bode (p < 0,0001). Autori štúdie hodnotili výskyt symptomatickej hypoglykémie (2,7 %) a potvrdenej symptomatickej hypoglykémie (2,2 %) ako nízky. Závažná hypoglykémia sa vyskytla u jedného účastníka štúdie. Podľa autorov štúdie použitie rýchlo účinkujúceho inzulínového analógu glulizínu ako prídavnej liečby v čase troch hlavných jedál k perorálnym antidiabetikám (SIT režim) predstavuje vhodnú alternatívu liečby DM 2 u pacientov, ktorí nedosahujú cieľové hodnoty kontroly glykémie (Pfohl et al., 2021). Druhá štúdia vychádzala opäť z reálnej klinickej praxe v Nemecku. IGLU-S je taktiež otvorená, prospektívna, multicentrická, neintervenčná štúdia, ktorá trvala 12 mesiacov. Štúdia hodnotila prestavenie z prandiálnych inzulínov (humánny rýchlo účinkujúci inzulín alebo rýchlo účinkujúce inzulínové analógy aspart a lispro) na rýchlo účinkujúci inzulínový analóg glulizín u pacientov s DM 1 alebo DM 2 s nedostatočnou kontrolou glykémie. Do štúdie bolo zaradených 54 pacientov (48,1 % ženy) s DM1 a 353 pacientov (45,3 % ženy) s DM 2. Zaradenie do štúdie a stanovenie individuálnych cieľov kontroly glykémie bolo na rozhodnutí ošetrujúceho lekára a odsúhlasení pacientom s DM 1 alebo DM 2 (Seufert et al., 2021). Účastníci štúdie s DM 1 mali priemerný vek 48,9 ± 14,2 rokov, hmotnosť 80,6 ± 18,9 kg, časový interval od diagnostikovania ochorenia 10,3 ± 9,8 rokov a východiskovú hodnotu HbA1c 8,3 ± 0,99 %. Individuálne stanovené cieľové hodnoty HbA1c ležali v intervale 6,7 ± 0,39 %. Pacienti s DM 1 boli liečení intenzifikovaným inzulínovým režimom. Po 12 mesiacoch liečby dosiahlo svoj individuálny cieľ HbA1c 43,6 % zaradených pacientov a došlo k zníženiu hodnôt HbA1c o 0,86 ± 1,03 % (p < 0,0001) (Seufert et al., 2021). Zaradení pacienti s DM 2 mali priemerný vek 65,3 ± 11,9 rokov, hmotnosť 94,4 ± 18,3 kg, časový interval od diagnostikovania ochorenia 10,1 ± 7,1 rokov a východiskovú hodnotu HbA1c 8,4 ± 1,02 %. Individuálne stanovené cieľové hodnoty HbA1c ležali v intervale 7,0 ± 0,51 %. Farmakologická liečba pozostávala z kombinácie perorálnych antidiabetík s bazálnym inzulínom, resp. k uvedenému režimu bolo možné pridať aj prandiálny inzulín v čase hlavného jedla. Druhou alternatívou bola kombinácia perorálnych antidiabetík s podávaním len prandiálneho inzulínu v čase troch hlavných jedál. Treťou možnosťou bol intenzifikovaný inzulínový režim aj u tejto skupiny. Na konci hodnoteného obdobia 12 mesiacov liečby dosiahlo svoj individuálny cieľ HbA1c 39,6 % účastníkov štúdie a došlo k zníženiu hodnôt HbA1c o 1,01 ± 1,02 % (p < 0,0001) (Seufert et al., 2021). V 7-bodovom dennom glykemickom profile u pacientov s DM 2 došlo k zlepšeniu v každom bode (p < 0,0001). V prípade pacientov s DM 1 rozdiel nebol štatisticky významný. Výskyt potvrdenej symptomatickej hypoglykémie u skupiny s DM1 bol 5,7 % a skupiny s DM2 1,6 %. V žiadnej skupine sa nevyskytla ťažká hypoglykémia. Podľa autorov štúdie je prestavenie z prandiálnych inzulínov/analógov na glulizín bezpečné a výskyt hypoglykémie nízky. Použitie rýchlo účinkujúceho inzulínového analógu glulizínu môže byť účinnou alternatívou u pacientov s DM 1 alebo DM 2, ktorí nedosahujú cieľové hodnoty kontroly glykémie a sú liečení rýchlo účinkujúcim humánnym inzulínom alebo inými rýchlo účinkujúcimi inzulínovými analógmi v rámci danej farmakologickej intervencie (Seufert et al., 2021). Možným vysvetlením pozitívneho vplyvu prestavenia na rýchlo účinkujúci inzulínový analóg glulizín z pohľadu lepšieho dosahovania cieľov kontroly glykémie môže byť jeho rýchlejší nástup účinku v porovnaní s inými inzulínovými analógmi aspart a lispro (Pfohl et al., 2021; Seufert et al., 2021). Uvedené tvrdenie autorov štúdií IGLU-SIT a IGLU-S je podporené aj ďalšími štúdiami (Heise et al., 2007; Luzio et al., 2008; Bolli et al., 2011; Philotheou et al., 2011). Príčinou môže byť spomalenie absorpcie a účinku analógov aspart a lispro v dôsledku spomalenia disociácie na monoméry po aplikácii vplyvom prítomnosti zinku, nakoľko glulizín nepožíva zinok ale polysorbát 20 (Gillis et al., 2021; Mathieu et al., 2021).   Literatúra
  1. Bolli, G.B. et al. (2011): Diabetes Obes. Metabol., 13, 251-257
  2. Davies, M.J. et al. (2018): Diabetologia, 61, 2461-2498
  3. Gillis, R.B. et al. (2021): Sci. Reports, 11, 1737
  4. Heise, T. et al. (2007): Diabetes Obes. Metabol., 9, 746-753
  5. Luzio, S. et al. (2008): Diabetes Res. Clin. Pract., 79, 269-275
  6. Mathieu, C. et al. (2017): Nature Rev. Endocrinol., 13, 385–399
  7. Mathieu, C. et al. (2021): Nature Rev. Endocrinol., 17, 715-725
  8. Pfohl, M. et al. (2021): Diabetes Ther., 12, 733-747
  9. Philotheou, A. et al. (2011): Diabetes Technol. Therapeut., 13, 327-334
  10. Seufert, J. et al. (2021): Diabetes Ther., 12, 749-764
image_pdfStiahnuť PDF

POZOR
VSTUPUJETE DO OBSAHU URČENÉHO PRE ODBORNÚ VEREJNOSŤ

Niektoré informácie sú podľa zákona dostupné len odborníkom. Stlačením tlačidla “vstúpiť” potvrdzujem, že som oprávnenou osobou predpisovať lieky alebo osobou oprávnenou vydávať lieky.

Prístup k informáciam o liekoch viazaných na lekársky predpis

Informácie uvedené na stránke m-edu, s.r.o. sú určené osobám oprávneným predpisovať lieky a osobám oprávneným vydávať lieky (podľa Zákona NR SR č.140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov). Vstupom na stránky m-edu, s.r.o. potvrdzujete, že ste osobou oprávnenou predpisovať lieky, alebo osobou oprávnenou vydávať lieky.

Tieto stránky používajú súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií