Prezradíte našim čitateľom, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k diabetológii?

Vyrástol som, ak sa to dá tak povedať, v medicínskej rodine. Teta bola primárkou na novorodeneckom oddelení v Dunajskej Strede, matka začala pracovať ako zdravotná sestra v lokálnej nemocnici. Neskôr učila na strednej zdravotníckej škole. Okrem nich sme v rodine mali aj ďalších lekárov.

Špeciálne k diabetológii a k internej medicíne ma priviedol fakt, že som internú medicínu od začiatku považoval za kráľovnú medicíny, ako sa v športe považuje atletika za kráľovnú športu.

A prečo práve diabetológia? Môj otec trpel diabetom 1. typu a potreba pomôcť mu asi všetko vysvetľuje.

Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému práve diagnostikovali diabetes, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci? 

Už pri prvej návšteve pacienta s diabetom v mojej ambulancii je dôležité ho upokojiť a čo najzrozumiteľnejšie a najjednoduchšie  mu vysvetliť, o aké ochorenie ide. Nehovoriť veľa, ale povedať mu kľúčové informácie, aby si ich vedel zapamätať – a postupne ho doedukovať. Snažím sa pacientom ukázať cestu a vysvetliť, že ide o ochorenie, ktoré sa dá liečiť a s ktorým sa dá žiť plnohodnotný život. Uvádzam príklady, že veľa známych a úspešných ľudí má diabetes (medzi nimi aj profesionálni športovci). Pri ďalších návštevách im to neustále pripomínam.

Diabetológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi – pätnástimi rokmi?

Máte pravdu, diabetológia zaznamenala za toto obdobie naozaj obrovský pokrok. Týka sa to liečby, ako aj techník, ktoré sa u nás aj vo svete používajú.

Dnes už dokážeme pacientom ušiť liečbu na mieru, aby s diabetom dokázali (ak budú chcieť a snažiť sa) žiť plnohodnotný život. Vieme odsledovať také medicínske parametre, ktoré boli pred pätnástimi rokmi len utópiou.

S vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?

Toto je náročná otázka. Viete, u mňa je každý pacient určitou výzvou, pretože od začiatku mojej kariéry sa snažím o individuálny prístup. Každý pacient je iný. Iná mentalita, iné zvyky, iná osobnosť a iné pridružené ochorenia…

Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku: Ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?

Pri liečbe diabetu je veľmi dôležitá kvalitná životospráva, či už vhodná strava alebo pohyb, zladenie režimových opatrení a i. Aj keď nemám cukrovku, pravidelne športujem. Aktívne hrám futbal.

Bolo by pre mňa náročné, aby som ako obézny lekár so slabou fyzickou kondíciou vysvetľoval pacientom niečo o dôležitosti redukcie hmotnosti a o pohybe či diéte. Preto sa aj takto snažím byť pacientom príkladom.

Ak by ste mali dať radu vášmu mladšiemu kolegovi, ktorý práve začína v diabetológii, aká rada by to bola?

Dôležité je, aby ho medicína ako taká bavila a zaujímala. Aby bol k pacientom trpezlivý a empatický. Aby mal potrebu študovať a snažil sa konzultovať nové možnosti liečby aj so staršími kolegami-lekármi, pretože medicína sa nekončí získaním diplomu… Tým sa to len začína.

Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?

Cherchez la femme – Za všetkým hľadaj ženu, hovorí francúzska fráza, ktorú by som ešte doplnil slovíčkom rodina. Čiže základom je stabilné, pokojné rodinné zázemie a zdravie.

Ako sa hovorí, ďalšie veci sa dajú získať alebo vybaviť.

A ako relaxujem? Športom, čítaním, hudbou, cestovaním, ale niekedy aj sladkým ničnerobením (dolce far niente).

Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia DIA News

Páčil sa Vám rozhovor?
Stiahnuť rozhovor