Rozhovor s osobnosťou mesiaca Bc. Yvetou Migrovou

 

Bc. Yveta Migrová sa narodila v Ružomberku, kde absolvovala základnú školskú dochádzku a vyštudovala strednú zdravotnícku školu. Po ukončení štúdia odišla do Banskej Bystrice, kde začala pracovať na internom oddelení v KÚNZ, neskôr FNsP F. D. Roosevelta. Pracovala ako sestra v trojzmennej prevádzke na internom oddelení. Po materskej dovolenke prijala ponuku práce v kardiologickej ambulancii v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb Banská Bystrica, kde pracuje dodnes ako sestra manažérka. Popri práci študovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku odbor ošetrovateľstvo, ktoré ukončila v roku 2006 bakalárskou skúškou. Okrem toho si doplnila vzdelanie aj o špecializáciu v odbore vnútorné lekárstvo.     Čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen, alebo vás inšpiroval nejaký vzor? Ako malé dieťa som sa s kamarátkami rada hrávala na pani učiteľku, takže môj prvý sen bol stať sa učiteľkou v materskej škôlke. Vyrástla som v zdravotníckej rodine, moja mamina bola zdravotná sestra a moja sestra zdravotná laborantka. Postupne, ako som rástla, nie raz ma mamina zobrala do roboty, keďže ma nemala s kým nechať doma, myslím tým víkendy. Ona pracovala ako vrchná sestra a robila kontroly na oddelení. Tak sa mi to zapáčilo. Videla som sestričky v krásnych uniformách s bielymi čepcami na hlavách, ako dávajú tabletky starým babičkám a deduškom, ako im pomáhajú, kŕmia ich, umývajú. Vtedy nastal u mňa veľký zlom a vedela som, že raz, keď vyrastiem, chcem byť sestrička – milá, usmievavá a vždy nápomocná chorým ľudom. Myslím, teda viem, že som urobila dobre a svoje rozhodnutie neľutujem.   Venujete sa edukácii pacientov s kardiovaskulárnym ochorením. Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, aby ste získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci? Kardiovaskulárne ochorenia predstavujú celosvetový zdravotný problém s neustále stúpajúcim trendom. Pacientov s infarktom myokardu, hypertenziou, poruchou metabolizmu tukov, srdcovým zlyhávaním či dilatačnou kardiomyopatiou stále pribúda. Tak je to aj v našej ambulancii. Sú pacienti, ktorí si uvedomujú vážnosť svojho ochorenia, no sú aj takí, ktorí to berú na ľahkú váhu. Preto si myslím, že edukácia u nich je na pravom mieste. Mojou snahou je, aby si uvedomili, čo je pre nich dôležité, ako majú ďalej žiť, ako sa stravovať. Presvedčiť a poučiť ich o pravidelnom užívaní liekov, o správnej životospráve. Snažím sa pacientom vysvetliť a presvedčiť ich o tom, že neexistuje len lieková forma liečby ich ochorenia, ale že sú aj nové možnosti ako biologická liečba pri ochoreniach poruchy metabolizmu tukov, ktorou sa v našej ambulancii lieči už niekoľko pacientov. Uvedomujem si, že toto všetko dosiahnem len dokonalým skĺbením empatie a asertivity voči pacientom, odborným a ľudským prístupom.   Kardiovaskulárne ochorenia sú vo väčšine prípadov chronické celoživotné ochorenia. S vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou? Áno, kardiovaskulárne ochorenia sú vo väčšine prípadov chronické celoživotné ochorenia, čo znamená, že pacienti sú dlhodobo sledovaní v našej ambulancii. Som šťastná, keď vidím, že chodia pravidelne a tešia sa na stretnutie s nami. Každý z nich sa lieči na niečo iné. Jeden je po infarkte, druhý má hypertenziu, kardiomyopatiu, ICHS alebo hypercholesterolémiu. Každý je iný, preto sa snažím ku každému pristupovať individuálne, porozumieť mu, vypočuť si ho, ak sa dá, pomôcť, poradiť, ak má nejaký problém, alebo niečomu nerozumie. A čo je pre mňa najväčšou výzvou? Ktorý pacient? Sú to všetci naši pacienti bez rozdielu, veď čo vás najviac poteší? Len to, keď vidíte, že príde s úsmevom, povie, že sa má dobre a je rád, že nás má, že sme to my, jeho pán doktor a jeho sestrička, na ktorých sa už veľmi tešil. Nedá mi však nespomenúť pacienta s dg. dilatačná kardiomyopatia, ktorý navštevoval našu ambulanciu a aj napriek vyťaženej liečbe musel podstúpiť transplantáciu srdca, po ktorej bol naďalej sledovaný v našej ambulancii. Spoločne s ním som sa tešila, že jeho zdravotný stav mu umožnil prežiť ďalších pár šťastných rokov života.   Ako ovplyvnil COVID-19 starostlivosť o pacientov s kardiovaskulárnym ochorením v ambulancii, kde pracujete? Pandémia koronavírusu COVID-19 zasiahla celý svet a, žiaľ, zmenila životy nás všetkých. Je ťažké pracovať a pomáhať druhým, keď viete, že ste v ohrození a môžete ohroziť aj svojich blízkych. Spolupráca a vzájomná dôvera je v tomto čase veľmi dôležitá. Naša ambulancia počas pandémie funguje v núdzovom režime, čo znamená, že sme obmedzili počet pacientov na minimum. Robíme všetko pre to, aby sme chránili pacientov, ale aj samých seba. Nosenie rúška, rukavíc, dezinfekcia sa stali našimi každodennými spoločníkmi. A čo najviac? Telefón funguje na plné obrátky, preobjednávanie pacientov, predpisovanie e-receptov je naším každodenným chlebíkom. Viem a uvedomujem si, že toto sa každému pacientovi nepáči a väčšina reaguje negatívne. No nájdu sa aj takí, ktorí to dokážu pochopiť a preložia si kontrolu na neskôr. No, žiaľ, nemáme inú možnosť, len čakať a dúfať, že nepotrvá dlho a my sa vrátime do starých koľají a budeme pracovať na plný plyn.   Pandémia COVID-19 urýchlila digitalizáciu spoločnosti. Aké nové spôsoby komunikácie s pacientom využívate v ambulancii, kde pracujete? Čo sa vám najviac osvedčilo, SMS, email, skype, whatsapp, iné? S pandémiou COVID-19 sa zmenila naša každodenná pracovná činnosť. Znižovanie počtu pacientov na minimum, samozrejme, ak nemajú akútne problémy, ktoré treba riešiť, prinieslo viac telefonických konzultácií, teda poradiť, pomôcť na diaľku. Formu emailov využívame v našej ambulancii len v ojedinelých prípadoch. Môžem povedať, že sa snažíme pomôcť a vyjsť v ústrety každému pacientovi, ktorý to potrebuje. Najviac však ocenia vypísanie e-receptov, čo im veľmi pomôže v období pandémie.   Pani Migrová, je o vás známe, že aj napriek vysokému pracovnému zaťaženiu venujete pacientom osobitný prístup a čas. V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie? Vybrala som si povolanie zdravotnej sestry. Prečo? Lebo je to práca, ktorá ma napĺňa, robí mi radosť a najmä mi dovolí pomáhať chorým ľudom. Beriem to ako poslanie. Počas mojej praxe som sa stretávala a stretávam s rôznymi ľuďmi, môžem povedať, že to nie je vždy ľahké, každý sme iný, no dôležité je vypočuť, pomôcť, poradiť. Som typ človeka „ak môžem, pomôžem“ a to sa snažím uplatniť aj v mojej práci. Veď čo je krajšie, ak príde pacient a povie: Sestrička moja, ďakujem za skoré objednanie a vyšetrenie vo vašej ambulancii, veď vy ste mi zachránili život. Krásne slová, ktoré ma ženú vpred, dávajú mi silu a chuť pracovať tak, aby moja práca mala zmysel.   Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie – čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde si dobíjate baterky? Áno, moja životná filozofia – žiť krásny plnohodnotný život s mojím priateľom a našimi deťmi v zdraví, šťastí, láske a porozumení. Slovíčko relax? Čo je to? Veď ja relaxujem v pohybe, ale keď už, tak určite wellness pobyt v kúpeľoch Trenčianske Teplice s mojím priateľom, stretnutia s priateľmi. A baterky si dobíjam na dovolenke pri mori, veď šum mora a hrejivé lúče slnka sú to, čo mi dáva silu a chuť ísť ďalej.      

Ďakujeme vám za rozhovor Odborná redakcia KARDIO News