Rozhovor s osobnosťou mesiaca MUDr. Monikou Lőrinczovou

  MUDr. Monika Lőrinczová sa narodila v Kráľovskom Chlmci. Študovala na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po úspešnom štúdiu nastúpila na III. internú klinku FN Rastislavova v Košiciach. Počas tohto obdobia absolvovala postupovú skúšku z internej medicíny. Potom sa rozhodla pre zmenu a jej novým pôsobiskom sa stal VÚSCH a. s., Klinika kardiológie v Košiciach. Počas materskej dovolenky získala atestáciu v odbore kardiológia. Po materskej dovolenke sa rozhodla pre návrat do rodného mesta a začala pracovať v Medicentrum Heart s. r. o. v Kráľovskom Chlmci. Aktuálne otvorila novú kardiologickú ambulanciu MUDr. Fazekaša s. r. o. v Strede nad Bodrogom.   Pani doktorka, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne ku kardiológii? K medicíne som mala odmalička pozitívny vzťah. Už ako malá som chodila s otcom k pacientom. Stále som sa prizerala, ako sa s nimi rozpráva, vyšetruje, podáva injekcie a infúzie. Ako škôlkarka som liečila svoje bábiky a operovala macíkov. Keď som mala asi 10 rokov, otec mi dovolil naťahovať injekcie a pripravovať infúzie. Bol to pre mňa veľký zážitok, ktorý, keď sa dá, v spoločnosti dodnes rozprávam. Medicína sa v našej rodine akoby stala samozrejmosťou. Nikdy som neuvažovala nad iným povolaním. Život a hlavne otec ma postupne nasmeroval na medicínu. Nechcela som byť ďaleko od domova, preto som sa rozhodla pre Lekársku fakultu v Košiciach s odborom všeobecné lekárstvo. Kardiológiu som si vybrala preto, lebo mojím vzorom bol a je do dnešného dňa môj otec. Kardiológia je pre mňa veľmi krásny odbor, elegantný a vznešený.   Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorý prekonal kardiovaskulárnu príhodu a má potvrdenú hypercholesterolémiu, aby ste získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci? Pacienti v našom regióne sú dodnes veľmi málo informovaní o riziku KVS ochorenia, ale aj o potrebe prevencie a liečby. Veľmi často sa stretávam s tým, že pacient s pozitívnou rodinnou anamnézou v zmysle náhlej kardiálnej smrti a hypercholesterolémie, po prekonanej akútnej kardiálnej príhode, s dlhoročnou hypercholesterolémiou neužíva lieky pravidelne, dokonca ich neužíva vôbec. Veľký problém robí aj dezinformovanosť pacienta. Je veľmi ťažké získať si ich dôveru, ale po dostatočnom vysvetlení a poučení si dajú poradiť. Po komplexnom vyšetrení/anamnéze, EKG zázname, ergometrii, echokardiografii, odberoch vrátane kompletného lipidogramu, ale aj pri liečbe a diéte sa tešia z pozitívnych výsledkov. Pacienti dodržiavajú diétu, užívajú lieky naďalej a chodia na pravidelné kontroly. Je to pre mňa vynikajúci pocit, keď moja práca má zmysel a pacienti mi dôverujú.   Kardiológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť kardiológie? Kardiológia za desať rokov progredovala a progreduje rýchlo aj naďalej. Je vynikajúce, že v dnešnej dobe vieme riešiť pacienta oveľa rýchlejšie a nasadiť mu liečbu, akú si vyžaduje, napr. hypercholesterolémia s liečbou v injekčnej podobe (PCSK9) je niečo fenomenálne. Tak rýchlo znížiť LDL-cholesterol za krátku dobu je niečo neskutočné. Mám pacienta, ktorému v minulosti opakovane vyšli nemerateľné hodnoty lipidogramu. Už v mladosti mal problém s cholesterolom a, žiaľ, ani lieky neužíval pre nežiaduce účinky, našťastie bez prekonania KV príhody. Odkedy pravidelne užíva PCSK9 inhibítor, jeho lipidogram zaznamenáva výborné výsledky, z ktorých sa teší aj pacient. Budúcnosť kardiológie vidím pozitívne, náš odbor stále napreduje a hľadajú sa riešenia, ako pacientovi čo najlepšie a najpromptnejšie pomôcť, hlavne v podobe rýchleho rozoznania rizika a jeho eliminácie.   Kardiovaskulárne ochorenia sa často manifestujú dramaticky. Ste svedkami životných príbehov vašich pacientov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou? Najväčšou výzvou bol pre mňa pacient s ťažkým chronickým srdcovým zlyhávaním, ktorý nevedel urobiť dva kroky pre dýchavicu, noci a dni presedel v kresle, opakovane bol aj hospitalizovaný v spádovej nemocnici (predtým žil aktívny život, aj keď mal 75 rokov, chodil na bicykli, spieval v kostole, pracoval v záhradke). Keď prišiel ku mne prvýkrát, nevyzeral dobre, bol kachektický, dýchavičný, depresívne naladený. Po výsledkoch požadovaných vyšetrení som mu vysvetlila, že v dnešnej dobe existuje riešenie na jeho chorobu, len hlavne on musí zabojovať. Súhlasil, nasadila som mu komplexnú liečbu srdcového zlyhávania. Po dvoch mesiacoch prišiel na kontrolu a nespoznala som ho. Rozprával mi, ako sa pri liečbe postupne začal cítiť lepšie, nohy mu odpuchli, postupne prešiel väčšiu vzdialenosť bez dýchavice a konečne sa aj v noci vyspal. A teraz si už aj zaspieva v kostole. Veľmi som sa potešila aj zaňho, no a v takýchto situáciách si v duchu poviem, že naša práca má zmysel. Vtedy myslím na otca, aj keď už nie je medzi nami – vravieval mi, že mám stále pracovať a liečiť, aby som večer pred spaním mala dobrý a hrejivý pocit v srdci, že dnešný deň mal opäť zmysel.   Práca lekára, kardiológa je veľmi náročná a stresujúca. Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky? Mojím najväčším šťastím v živote je moja rodina, moje dve deti a manžel. Bez nich si už život neviem predstaviť. Radi chodievame na spoločné výlety a rybačku. Máme aj domáceho miláčika, psa, ktorý sa stal členom našej rodiny. Práve moja rodina a čas strávený s ňou je pre mňa relaxom a zároveň pri káve na terase rada pozorujem naše deti, ako sa hrajú na dvore. Mojou životnou filozofiou je žiť život intenzívne každý deň a dávať pocity najavo, hlavne ľuďom, ktorých milujete.  

Ďakujeme vám pani doktorka za poskytnutie rozhovoru. Odborná redakcia KARDIO News